Pozrite si
Šéf Tesly, SpaceX a Boring Company Elon Musk je aj zakladateľom spoločnosti Neuralink, ktorá sa od roku 2016 zaoberá vývojom rozhrania mozog-počítač (BMI). Firma sídli v San Fransiscu a aktuálne je jej generálnym riaditeľom Jared Birchall.
Skratka BMI v tomto prípade nie je označením pre „index telesnej hmotnosti“, ale znamená „Brain-machine interface“. Práve od neho si Musk, a nie je sám, sľubuje budúcu biotechnologickú evolúciu človeka v prostredí rozširujúcej sa umelej inteligencie. Rovnako dôležitou oblasťou má byť aj liečenie rozličných psychických a neurologických problémov ako slepota, strata sluchu, strata pamäte, paralýza, depresie, nespavosť, extrémne bolesti, poškodenie mozgu a ďalšie.
Základnou myšlienkou je prenášanie signálov z počítača, prípadne z internetu priamo do mozgu a naopak. To má posilniť mozgovú kapacitu a neurologické schopnosti človeka s interfejsom v podobe mozgového implantátu.
Neuralink a mnohí nadšenci bioniky predpokladajú, že bezpečný vývoj IT a spojenie mozog-stroj bude mať za následok postupné splynutie ľudskej a umelej inteligencie. Má to byť aj cesta, ako sa vyhnúť nadvláde umelej inteligencie, ktorá nás v budúcnosti môže prekonať.
Znie to ako sci-fi? Možno áno, ale Neuralink údajne plánuje spustiť testy na ľuďoch ešte v tomto roku. Zatiaľ testuje len na zvieratách.
Vývojová verzia senzoru BMI s USB portom, akú Neuralink predstavil pred rokom a testoval na potkanoch, nie je nič, čo by ste chceli nosiť na hlave. Výskum ale napreduje a odborníci, aj široká verejnosť netrpezlivo čakali na novú prezentáciu Neuralinku „Leto 2020“, ktorá sa uskutočnila o polnoci nášho času z 28. na 29. augusta.
V nej Elon Musk predstavil novú verziu senzoru s názvom LINK V0.9, momentálne testovanú na prasatách. Predstavil tiež chirurgický robot, ktorý sa použije na implantáciu zariadenia vyvinutého spoločnosťou Neuralink v spolupráci s Woke Studio. Celú prezentáciu si môžete pozrieť v nasledovnom videu.
Nový senzor v tvare gombíka o rozmeroch 23 mm x 8 mm sa má aplikovať na lebku – po odstránení malej plôšky skalpu a vyrezaní dierky o veľkosti mince – pomocou špeciálneho robota. Aplikácia sa má realizovať pomocou jednodňovej chirurgie a operácia nevyžadujúca celkovú anestéziu nepotrvá dlhšie ako hodinu. Po aplikácii nemá byť senzor na jeho nositeľovi viditeľný (pokiaľ bude mať vlasy, alebo prikrývku hlavy).
Senzor obsahujúci 1 024 komunikačných kanálov (teda aj elektród) je napájaný z batérie s celodennou výdržou. Vďaka bezdrôtovej komunikácii (dosah 5-10 m) nie je potrebný USB port, pretože aj nabíjanie batérie sa uskutočňuje bezdrôtovo. Používa sa elektromagnetická indukcia, podobne ako pri nabíjačkách Qi. Nabíjanie má v tomto prípade trvať celú noc.
Musk v úvode svojej prezentácie zhodnotil súčasný stav vývoja a používania mozgových implantátov. Konkurenčné pracoviská majú pracovať so senzormi využívajúcimi len 100 dátových kanálov a aplikačná prax je na tom ešte podstatne horšie.
Klinicky používané implantáty majú v súčasnosti len 8 až 16 kanálov, pričom nedokážu čítať, ani zapisovať do mozgu širokopásmové informácie. Aj napriek týmto obmedzeniam však pacientom pomáhajú.
LINK V0.9, ktorý Musk nazval „Fitbit vo vašej lebke s malými drôtmi“, je v tomto porovnaní výrazne pokročilejšou technológiou, hoci, ako naznačuje číslica 0.9 v názve, stále ide o testovaciu verziu senzora.
„Nesnažíme sa zháňať peniaze, ani robiť čosi podobné, ale hlavným účelom je presvedčiť skvelých ľudí, aby prišli pracovať do spoločnosti Neuralink a pomohli nám zrealizovať produkt – dosiahnuť, aby bol cenovo dostupný a spoľahlivý a aby ho každý, kto chce, mohol získať. Naším cieľom je vyriešiť dôležité problémy s chrbticou a mozgom pomocou bezproblémovo implantovaného prístroja. Realita je taká, že takmer u každého sa časom vyvinie nejaký neurologický problém – od malých, až po veľmi závažné. Dobrou správou je, že implantovateľné zariadenie môže všetky tieto problémy vyriešiť“, uviedol Musk počas prezentácie.
Čip môže napríklad aj varovať pred hroziacim infarktom, alebo mŕtvicou, no medicínska stránka, je len jednou z oblastí jeho využitia. Dokáže údajne aj prehrávať hudbu na požiadanie, čo Musk popisuje ako „smartfón v mozgu“.
Dokázali by ste si predstaviť, čo urobí zdokonalenie takéhoto rozhrania mozog-stroj s výrobcami mobilných telefónov a iného hardvéru? Načo nám budú smartfóny, tablety, ale aj reproduktory a slúchadlá, ak budeme schopní prenášať hudbu, video a informácie priamo do zrakového a sluchového centra v mozgu a myšlienkami aj ovládať prenos?
V takomto prípade sa minimálne dizajn a architektúra smart zariadení podstatne zmení. S rozhraním mozog-stroj sa už údajne počíta aj pri mobilných sieťach budúcej generácie 6G.
Realitu však dokážeme odhadnúť len ťažko, pretože určite nie každý bude mať chuť nechať si vyvŕtať „otvor veľkosti mince“ do lebky, aby mu tam mohli na operačnej sále nalepiť najnovší model mozgového senzora.
Zdroj