Pozrite si
Umelá inteligencia je vraj pre ľudstvo väčšou hrozbou, ako jadrové zbrane, myslia si niektorí technologickí vizionári. Na druhej strane existujú trendy vytvoriť spojenie mozgu a počítača, ktoré má vylepšiť našu evolúciu.
„Ak nepriateľa nemôžete poraziť, spojte sa s ním.“ Takáto vojenská stratégia môže byť úspešná aj mimo bojového poľa. Všetko zlé je totiž na niečo dobré.
Aj keď je umelá inteligencia (používam radšej slovenskú skratku UI, namiesto anglicizmu AI) stále ešte, ani nie v školských, ale skôr v predškolských laviciach, dokáže už svojimi výsledkami prekvapiť. Stále je to hlavne o „hrubej sile“ výkonných procesorov, ako o skutočnej kreativite, ale rôzne systémy hĺbkového učenia a neurónových sietí už dosahujú pozoruhodné výsledky.
Isté je, že táto výpočtová mohutnosť bude ďalej rásť a s vývojom procesorov, pamätí a zdokonaľovaním algoritmov (samostatnou kapitolou bude zvládnutie kvantových počítačov) dosiahne UI schopnosť vykonávať mnoho inteligentných činností vrátane profesií dodnes vykonávaných iba ľuďmi. Umelá inteligencia už dokáže písať novinové články (čo len s nami redaktormi bude?), aj eseje, alebo objavovať v dátach z vesmírnych teleskopov exoplanéty.
Veľkí chlapci s výložkami, čo dávno zamenili cínových vojačikov za „živú silu“ a vojenskú techniku skutočných armád, patria tak, ako pri každej high-tech novinke, k popredným záujemcom na zužitkovanie umelej inteligencie. Tu by som tie riziká pre ľudstvo videl v akútnejšej podobe, ako v predstave, že sa UI „odtrhne z reťaze“ a sama sa rozhodne ľudstvo eliminovať, alebo zotročiť.
Neuralink: Prichádza revolúcia?
Problematika je, pochopiteľne, široká, pretože stroje v rámci priemyselnej revolúcie 4.0 môžu pripraviť o prácu kadekoho – od advokátskych koncipientov, lekárov, učiteľov, montážnikov vo fabrikách, až po priemyselných dizajnérov. A tu prichádza Elon Musk, šéf Tesly, SpaceX a Boring Company, ktorý umelú inteligenciu démonizoval medzi prvými, práve so stratégiou „spojiť sa s nepriateľom“.
Jeho víziou je prepojenie našej mysle s umelou inteligenciou, čo v materiálnej rovine vyjadruje komunikačné rozhranie mozog-stroj (BMI). Skratka BMI v tomto prípade nie je označením pre „index telesnej hmotnosti“, ale znamená „brain-machine interface“.
Tým strojom je, samozrejme, počítač, čo iné. Aj preto sa takéto rozhranie označuje alternatívne aj brain-computer interface (BCI), neural-control interface (NCI), mind-machine interface (MMI), alebo direct neural interface (DNI).
A ako sme už u E. Muska zvyknutí, od myšlienky k jej realizácii nemá ďaleko.
V roku 2016 Musk založil spoločnosť Neuralink, ktorej poslaním je práve vyvinúť rozhranie BMI, ale aj jeho realizácia na biologickej, aj technologickej báze.
Inými slovami, Neuralink vyvinie a bude vyrábať inteligentný čip – mozgový implantát, pomocou ktorého náš mozog dokáže priamo komunikovať s počítačmi, ale bude schopná tento čip do mozgu aj implantovať. Firma sídli v San Franciscu a aktuálne je jej generálnym riaditeľom Jared Birchall.
Na najnovšom brífingu Neuralinku „Leto 2020“, ktorý sa uskutočnil o polnoci z 28. na 29. augusta nášho času, Musk predstavil novú verziu senzoru BMI s názvom LINK V0.9.
Čip je momentálne testovaný na prasatách a ako sme mali možnosť vidieť vo videu počas podujatia, tie sa správajú čulo a nechýba im apetít. Neuralink zároveň predstavil aj chirurgického robota, ktorý sa bude na implantáciu komunikačného rozhrania do mozgu používať.
Ako rozhranie mozog-stroj funguje?
Neurológia dnes pomerne podrobne pozná mapu mozgovej kôry. Vďaka magnetickej rezonancii, počítačovej tomografii a ďalším pokročilým diagnostickým metódam vieme, ktoré oblasti mozgu sa aktivujú pri rôznych podnetoch, alebo činnostiach. Túto aktivitu neurónov dokážeme nielen monitorovať, ale aj stimulovať, napríklad pomocou slabých elektrických prúdov. Inteligentný čip s elektródami zavedenými do mozgovej kôry tak môže predstavovať to vysnívané komunikačné a ovládacie rozhranie, o ktorom hovorí aj Neuralink.
Problémom sú však, okrem iného, veľké dátové toky, ktoré mozog generuje. Súčasné mozgové čipy sú z tohto hľadiska veľmi primitívnymi partnermi pre mozgovú kôru.
Už prvá generácia mozgového čipu od Neuralinku však výrazne zvýšila šírku pásma na prenos informácií. Musk pri jej uvedení uviedol, že najlepšie zariadenia schválené americkým regulátorom FDA používajú okolo 10 elektród na liečbu Parkinsonovej choroby, kým prvý čip od Neuralinku pomenovaný N1 má 1000 prenosových kanálov.
Už tento experimentálny čip N1 používal namiesto tuhých elektród, schopných spôsobiť poranenie, malé ohybné vlákna s hrúbkou asi 1/3 priemeru ľudského vlasu. Zapájali sa do tkaniva bezpečne, bez poškodenia jemných ciev.
Senzor BMI, ktorý Neuralink predstavil v roku 2019, bol testovaný na potkanoch a bol značne vzdialený od prevedenia, aké by bol niekto ochotný akceptovať na vlastnej hlave. Senzor obsahoval 12 individuálnych čipov, z ktorých každý dokázal spracovať 256 dátových kanálov. Spolu mal celý senzor prenosovú kapacitu 3 071 kanálov. Podstatným problémom však bola jeho veľkosť a nutnosť napájania a prenosu dát po kábli, cez port USB-C.
Nový senzor LINK V0.9 v tvare gombíka má rozmery len 23 x 8 mm, ale podstatné je, že dáta dokáže prenášať bezdrôtovo a bezkáblovo aj nabíja svoju batériu, ktorá pokryje celodennú prevádzku. Celodenná v tomto prípade nezahŕňa noc, pretože bezdrôtové nabíjanie cez induktívnu väzbu (podobne ako pri nabíjačkách so štandardom Qi) má trvať celú noc.
Senzor obsahuje 1 024 komunikačných kanálov a vďaka bezdrôtovej komunikácii (dosah 5 -10 m) nie je potrebný USB port. LINK V0.9, ktorý Elon Musk pri jeho predstavení nazval „Fitbit vo vašej lebke s malými drôtikmi“, je v porovnaní s konkurenčnými riešeniami výrazne pokročilejšou technológiou, hoci stále nie je definitívnym produktom. Ako naznačuje číslica 0.9 v jeho názve, ide o testovaciu verziu senzora.
Podľa Muska konkurenčné vývojové pracoviská pracujú so senzormi využívajúcimi len 100 dátových kanálov a aplikačná, teda medicínska prax je na tom ešte podstatne horšie.
Klinicky používané implantáty majú v súčasnosti len 8 až 16 kanálov, pričom nedokážu čítať, ani zapisovať do mozgu širokopásmové informácie. Aj napriek týmto obmedzeniam však pacientom pomáhajú.
Nepoužívajú sa síce za účelom, o akom sníva Neuralink a fanúšikovia sci-fi a nevytvárajú z ľudí kyborgov, ale stimuláciou neurónov v určitých častiach mozgu môžu zlepšiť zdravotný stav a kvalitu života ľudí s neurologickými diagnózami.
Pôjdete do „toho“?
Už pri predstavení prvého mozgového čipu, ktorý sa mal umiestňovať na lebke za uchom, ukázal Neuralink chirurgického robota pripomínajúceho šijací stroj, ktorý má byť schopný pripojiť do mozgu veľké množstvo elektród. Aj pri augustovej prezentácii prezentoval Musk robota na implantáciu čipov, no nie je jasné, či ide o rovnaký stroj, ako pri predchádzajúcej generácii implantátu.
LINK V0.9, alebo jeho nástupca, sa má aplikovať na lebku. Predtým adeptovi, či pacientovi odstránia malú plochu skalpu a vyrežú mu do lebky otvor veľkosti menšej mince. Postará sa o to robot, rovnako ako o zapojenie elektród na príslušné miesta v mozgu.
Celá operácia sa má realizovať pri lokálnej anestézii v rámci jednodňovej chirurgie a nemá trvať dlhšie ako hodinu. Senzor má byť na hlave neviditeľný, čo v prípade „manažérskych“ účesov podľa súčasnej módy, teda „hore bez“, bude asi vyžadovať nosenie klobúka, alebo šiltovky. Koliesko s hrúbkou 8 mm, pokiaľ nebude „utopené“ v lebke, bude treba maskovať.
Estetika je však najmenší, a zďaleka nie jediný problém v prípade BMI senzorov.
Otvára sa totiž napríklad otázka expozície elektromagnetickým neionizujúcim žiarením, a to hneď v dvoch rovinách – pri dátovej komunikácii a bezdrôtovom nabíjaní batérie.
Nie je jasné, či dátové prenosy medzi senzorom a mozgom na jednej strane a počítačom či iným externým zariadením na strane druhej budú prebiehať nonstop 24 hodín denne, alebo iba ad-hoc.
Možno vysielať budeme stále a prijímať informácie len podľa potreby, ale to nie je také podstatné. Dôležité je, že malý RF transceiver umiestnený priamo v lebke vytvorí nezanedbateľnú záťaž, aj keď výkonovo sa nebude dať porovnať so smartfónom, skôr s Bluetooth handsfree, alebo Hi-Fi slúchadlami. Tie možno používate už dnes, ale nie 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
No a aby toho nebolo málo, o „sladké sny“ sa postará bezdrôtová nabíjačka. To, že má batériu nabíjať celú noc, je na jednej strane znamením, že nabíjanie pobeží s malým výkonom, na druhej strane je to značne nepríjemné a obmedzujúce. Dnes sotva poznáme serióznu odpoveď, ako takéto nabíjanie ovplyvní kvalitu spánku. Osobne by som v tomto smere žiadny optimista nebol.
Ďalšou problematickou oblasťou je bezpečnosť samotných bezdrôtových prenosov. Vieme, že všetky bežné formy rádiovej komunikácie sú zraniteľné a v prípade dátových prenosov aj zneužiteľné. A keďže jednou z vízií Neuralinku je pripojenie mozgu k internetu, alebo minimálne k nejakému cloudu, prípadný sofistikovaný hackerský útok môže mať netušené následky.
To, čo hrozí pri autonómnych autách, ktoré budú komunikovať, nielen v cloude výrobcu a cez internet, s množstvom informačných a iných serverov, ale aj samé medzi sebou pomocou komunikácie stroj-stroj (M2M), resp. vozidlo-vozidlo (V2V) je hrozbou aj pri bionických čipoch v mozgu. Otvára sa tu celé spektrum príležitostí na možnú manipuláciu.
Podobné riziko existuje aj pri on-line mozgoch, akými sa stanú po implantácii čipov BMI s bezdrôtovou konektivitou. Rôznymi opatreniami a šifrovaním sa dá toto riziko minimalizovať, ale nie anulovať.
Podľa Muska povedie od prvotných testov k sériovej produkcii čipov veľmi dlhá cesta. Hlavným úskalím však nebude údajne splniť požiadavky regulačných orgánov, ale bezpečnostné štandardy Neuralinku. V podobnej situácii je vraj aj Tesla pri vývoji autonómnych áut. Plne autonómneho autopilota 5. úrovne však Tesla avizovala už na koniec tohto roku, čo pravdepodobne nebude prípad humánneho biočipu Neuralink. Napriek tomu, že pred dvoma rokmi chcel Neuralink testy na ľuďoch stihnúť tiež v roku 2020. Zatiaľ sú pri ošípaných.
Aké sú perspektívy?
V krátkodobom horizonte sa chce Neuralink zamerať na vývoj čipov, ktoré by umožnili stimuláciou mozgu liečiť niektoré mozgové choroby, prípadne poruchy po úrazoch. V tomto prípade by sa dal čip BMI považovať za mozgovú protézu, ktorá pomôže pacientom zlepšiť, alebo úplne normalizovať kvalitu života. Tu niet čo namietať ani z etického hľadiska.
Dlhodobým cieľom a métou Muska a celého Neuralinku je však prepojenie mozgu s počítačmi a UI. A to je z etického hľadiska problém, pretože tu vidíme urýchľovanie evolúcie človeka technologickými prostriedkami. To, čo funguje v sci-fi filmoch o kyborgoch a terminátoroch, je ťažké docieliť v realite.
Súčasná úroveň poznania o fungovaní ľudského vedomia, čo je iný level, ako fungovanie biologického mozgu, nás zaraďuje do kategórie pologramotných nevedkov. To, čo určite dokáže robiť a využívať vyspelá, azda mimozemská civilizácia, vyzerá dnes u nás ako hra trojročného dieťaťa so zápalkami.
Exoskeleton pre človeka so svalovou dysfunkciou môže byť skvelá vec, ale navlečiete sa doňho, lebo vám výrobca sľúbi, že zabehnete stovku za 9 sekúnd, len musíte mať nabité batérie? A po roku používania zistíte, že bez exoskeletonu už nevládzete vyjsť po schodoch, lebo vaše svaly atrofovali?
Aký máte z toho pocit? Išli by ste do mozgového čipu, lebo je to väčšia frajerina, ako tetovanie a piercing? Mohli by ste si prehrávať hudobné zbierky priamo v hlave, rovnako ako pozerať filmy, surfovať po internete, atď. Alebo vás odrádzajú možné riziká napriek potenciálnym výhodám, ktoré takéto spojenie ponúkne?
Pravdepodobne sa to bez externých zariadení ešte dlho nezaobíde, takže výhoda takéhoto rozhrania je, podľa môjho názoru, pre zdravého človeka sporná. Minimálne v najbližších rokoch.
