Pozrite si
Jeden z plynných obrov a zároveň najvzdialenejšie planéta Slnečnej sústavy – Neptún – je od Zeme veľmi vzdialený, preto sa z pozemských observatórií pozoruje ťažko. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je takmer 4,5 miliardy km, alebo 30 astronomických jednotiek. Za posledné dve desaťročia však výkonnosť a kvalita vedeckých prístrojov natoľko pokročila, že vedci dokážu skúmať mnoho parametrov aj v týchto končinách vesmíru.
Vzhľadom na sklon osi otáčania k obežnej dráhe aj na Neptúne, podobne ako na Zemi, sa striedajú ročné obdobia. Keďže však jeho obeh okolo Slnka zaberie 164,79 pozemských rokov, každé ročné obdobie trvá zhruba 41 rokov. Od roku 2005 panuje na južnej pologuli Neptúna leto, preto astronómovia predpokladali, že s blížiacim sa slnovratom sa tam budú teploty zvyšovať.
Realita je však opačná. Vedci z ESO (European Southern Observatory, čiže Európskeho južného observatória) v čílskej púšti Atacama analyzovali niekoľko desiatok záberov Neptúnu zhotovených v infračervenom spektre počas 17 rokov a skúmali teplotné zmeny s doposiaľ najvyššou presnosťou. Prekvapivo sa ukázalo, že napriek obdobiu leta na južnej pologuli väčšina planéty za posledné dve desaťročia chladla.
To, čo tam panovalo predtým, by ste síce tiež nenazvali teplým počasím – priemerná teplota planéty sa pohybuje okolo -220 °C, ale v rokoch 2003 až 2018 poklesla priemerná globálna teplota na Neptúne o 8 °C. A to v lete!
Medzi rokmi 2018 a 2020 astronómov prekvapilo dramatické oteplenie južného pólu planéty, kde teplota vzrástla až o 11 °C. Aj keď teplý polárny vír na Neptúne je známy už mnoho rokov, takéto rýchle oteplenie doteraz nebolo na planéte pozorované.
Vedci merali teplotu Neptúnu pomocou astronomických kamier citlivých na infračervené žiarenie. Na analýzu použili všetky snímky planéty zhotovené v tejto časti spektra pozemnými prístrojmi za posledné dve desaťročia, pričom skúmali tepelné žiarenie prichádzajúce z jeho stratosféry. To im umožnilo vytvoriť mapu teploty a jej zmien v priebehu časti leta na južnej pologuli.
Keďže sa priemerná teplota planéty pohybuje okolo -220 °C, meranie zo Zeme nie je ľahké. „Tento typ výskumu je možný iba pomocou citlivých infračervených detektorov a veľkých ďalekohľadov, ako je VLT (Very Large Telescope), čo je sústava štyroch teleskopov s priemerom primárneho zrkadla 8,2 m. Tie dokážu pozorovať Neptún bez problémov, ale takto výkonné prístroje sú k dispozícii iba posledných 20 rokov,“ upozorňuje spoluautor práce profesor Leigh Fletcher z University of Leicester.
Vedci tiež použili dáta z kozmického ďalekohľadu Spitzer Space Telescope (NASA) a snímky zhotovené pozemnými ďalekohľadmi Gemini South (Čile), Subaru, Keck či Gemini North (všetky na Havaji).
Zistené teplotné zmeny na Neptúne boli neočakávané, preto astronómovia ešte nevedia, čo je ich príčinou. Mohli by súvisieť so zmenami v chemickom zložení atmosféry Neptúnu (tú tvorí vodík – cca 80%, hélium – cca 19%, metán – 1,5 % ± 0,5 % a stopové množstvo ďalších prvkov), aktuálnym priebehom počasia, alebo dokonca so slnečným cyklom. V nasledujúcich rokoch bude potrebné získať ďalšie pozorovania, aby bolo možné príčiny týchto fluktuácií odhaliť.