Nemci chcú ťažiť lítium z geotermálnych vôd pre stámilióny elektromobilov

Pri výrobe batérií potrebných pre nízkouhlíkovú ekonomiku – ich najväčšími spotrebiteľmi sú elektromobily, záložné zdroje, ale aj prenosná elektronika – je lítium strategickým kovom. S ekonomikou jeho ťažby je to ale pestré. Keďže dopyt v sektore elektromobility tento rok prevýšil ponuku, ceny lítia vzrástli a je potrebné hľadať nové možnosti ťažby.

Dopyt rýchlo rastie aj v automobilovej veľmoci, akou je Nemecko. Ťažobné spoločnosti sa preto snažia rozbehnúť získavanie lítia uloženého v horúcich geotermálnych prameňoch v hĺbke tisícov metrov pod riekou Rýn.

Geológovia odhadujú, že v oblasti Horného Rýna v oblasti Schwarzwaldu na juhozápade Nemecka sa nachádza dostatok lítia pre batérie na viac ako 400 miliónov elektromobilov. Zrejme ide o jedno z najväčších svetových ložísk.

Jeho ťažba by mohla znížiť závislosť nemeckého automobilového priemyslu od dovážaného lítia. Nemecko vlani doviezlo zhruba 5 300 ton lítia. Odhaduje sa, že do roku 2024 domáci dopyt po lítiu stúpne na 9 000 ton ročne pri scenári pomalého zavádzania elektromobility, alebo až na 32 000 ton ročne pri rýchlom zavádzaní.

Nemecko-austrálsky start-up Vulcan Energy Resources tvrdí, že dokáže ťažiť cenovo konkurencieschopné a uhlíkovo neutrálne lítium z geotermálnych vôd v kombinácii so ziskom za predaj elektriny z piatich geotermálnych elektrární, ktoré plánuje postaviť.

Nemecká spoločnosť Energie Baden-Württemberg AG (EnBW) už má geotermálne elektrárne a skúma, či môže vyrábať lítium so ziskom ako vedľajší produkt.

Spoločnosť plánuje investovať 1,7 miliardy eur (doteraz získala asi 75 miliónov eur), do výstavby geotermálnych elektrární a zariadení na ťažbu lítia. Do roku 2024 by mohla v dvoch lokalitách ťažiť 15 000 ton hydroxidu lítneho ročne, a v druhej fáze od roku 2025 plánuje ťažbu 40 000 ton ročne na ďalších troch miestach.

Vďaka spojeniu výroby lítia s geotermálnou energiou obhajcovia projektu tvrdia, že je zaručene zeleným riešením, hoci aj geotermálna energia má svoje riziká a odporcov. Geotermálne vrty v roku 2007 spôsobili nafúknutie podzemných vrstiev sádrovca, čo malo za následok poškodenie niektorých domov  v Staufene v oblasti Čierneho lesa.

EnBW odhaduje, že v závode v Bruchsale by sa dalo ročne získať 900 ton lítia. Očakáva, že do konca roka bude skúšobne vyrábať lítium na testovacie účely a do roku 2024 prijme konečné rozhodnutie o uskutočniteľnosti projektu.

Spoluzakladateľ Vulcan Energy Resources Horst Kreuter uviedol, že  trhová cena hydroxidu lítneho do roku 2025 dosiahne 13 000 dolárov za tonu, ale náklady na ťažbu v Nemecku by boli „hlboko pod“ touto úrovňou“.

Skeptici však pochybujú o ekonomike ťažby z geotermálnych vôd a hovoria aj o možnej opozícii miestneho obyvateľstva v husto osídlenej európskej krajine. Aj z našich skúseností vieme, že akákoľvek ťažba nerastov v blízkosti obývaných oblastí burcuje enviromentalistov, aj miestnu populáciu. Je tu zložitejšia situácia, ako pri otváraní baní v odľahlej Austrálii, alebo na púšťach Južnej Ameriky, ktoré sú dnes pre lítium rozhodujúce.

Opatrní sú aj investori z dôvodu pochybností o tom, ako rýchlo v Európe možno dosiahnuť komerčnú ťažbu lítia z termálnych vôd. Ani investície do konvenčných projektov ťažby lítia za posledných pár rokov neboli jednoduché a v prípade jeho získavania z termálnych vôd ide o novú technológiu. Vyhliadka na kompenzáciu nákladov na výrobu lítia z predaja geotermálnej energie by však mohla prispieť k jeho veľmi nízkej cene.

Európska komisia odhaduje, že EÚ bude do roku 2030 potrebovať až 18-krát viac lítia v porovnaní so súčasnosťou a do roku 2050 až 60-krát viac. Ak sa podarí rozbehnúť ťažbu v Nemecku, minimálne nemecké automobilky by mohli byť o niekoľko rokov čiastočne, alebo úplne nezávislé od dovozov lítia z iných kontinentov. Mercedes-Benz, aj BMW situáciu sledujú a v prípade životaschopnosti projektu sú pripravené nemecké lítium odoberať.