Pozrite si
História Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS sa začala písať 20. novembra roku 1998, kedy bol na nízku obežnú dráhu vynesený prvý (ruský) modul Zarja. Prvá posádka na stanicu dorazila o dva roky neskôr a odvtedy je stanica nepretržite obývaná.
Misie kozmonautov zo spolupracujúcich vesmírnych agentúr sa na jej palube striedajú približne raz za pol roka a niekoľkokrát ročne na ISS zakotvia aj zásobovacie nákladné lode.
Táto vesmírna základňa obiehajúca okolo Zeme vo vzdialenosti približne 410 km je najdrahším vedecko-technickým projektom v ľudskej histórii, keďže náklady na jej vývoj, stavbu a prevádzku presiahli 150 miliárd amerických dolárov.
Takmer polovicu financovala NASA (72,4 miliárd USD), ruský Roskosmos investoval 12 miliárd, Japonská kozmická agentúra (JAXA) a Európska kozmická agentúra (ESA) po 5 miliardách a Kanadská kozmická agentúra (CSA/ASC) približne 2 miliardy USD.
Prevádzka stanice navyše pohltí ročne ďalších 3,5 miliardy USD a keďže najstaršie moduly sú už za hranicou pôvodne plánovanej životnosti, úvahy o konci ISS sú horúcou témou.
Životnosť prvých modulov bola pôvodne stanovená na 15 rokov do roku 2013, ale vďaka priebežným servisným zásahom stanica pracuje relatívne bez problémov dodnes. V hre je niekoľko scenárov o ukončení jej činnosti, pričom konzervatívny rátal s jej koncom už v roku 2025.
Roskosmos vtedy uviedol, že v prípade rozhodnutia o ukončení prevádzky ISS, oddelí ruskú časť stanice a bude ju prevádzkovať ako samostatný komplex.
Neskôr sa zúčastnené strany dohodli, že budú Medzinárodnú vesmírnu stanicu prevádzkovať minimálne do roku 2028. Aktuálne sa nachádza ISS v tretej dekáde svojej životnosti a na jej palube panuje najväčší dopravný ruch od jej vzniku. Návštevnosť na stanici sa ešte zvýši aj vďaka krátkodobým pobytom vesmírnych turistov, ktorých tam na lodiach Crew Dragon, aj Sojuz dopravia komerčné spoločnosti. Najbližšie má koncom marca štartovať Dragon Axiom Mission 1 s turistami na palube.
V júli 2021 sa stanica prvýkrát od roku 2011 rozšírila o ďalší modul. Ruské viacúčelové laboratórium Nauka („Veda“) sa pripojilo k ruskému modulu Zvedza („Hviezda“), ale po bezproblémovom pripojení nastali komplikácie. Vinou softvérovej chyby sa na Nauke spustili trysky, celá ISS sa začala pomaly otáčať a došlo k jej destabilizácii.
Proti rotácii astronauti spustili najskôr servisné trysky Zvezdy, následne aj motory nákladnej lode Progress MS-17, ktorá bola aktuálne pripojená k ISS.
Zvezda patrí k najstarším modulom stanice (od roku 2000) a jej vek sa zrejme podpísal aj pod vznik mikrotrhlín, cez ktorý unikal vzduch a ruskej posádke trvalo pomerne dlho, kým sa ich podarilo identifikovať a utesniť izolačnou pastou.
Napriek zvýšeným nárokom na údržbu ISS ešte nesmeruje do „starého železa“. Najnovšie NASA oznámila aktualizovaný plán prevádzky vesmírnej stanice, ktorá sa predĺži do roku 2030.
Aký bude jej osud neskôr, nateraz nie je isté. Pravdepodobné je rozdelenie stanice na niekoľko objektov, z ktorých niektoré zaniknú a iné sa môžu stať základom menších orbitálnych komplexov.
Po roku 2030 NASA ráta so spoluprácou s komerčnými spoločnosťami, ktoré by dovtedy mali vybudovať na nízkej obežnej dráhe Zeme vlastné orbitálne stanice. Zámer vybudovať vesmírne stanice na LEO už oznámili napríklad spoločnosti Northrop Grumman, Blue Origin, Nanoracks, Orion Span, či Bigelow Aerospace.
Výzvou pre NASA bude lunárny program Artemis, v rámci ktorého majú na Mesiaci pristáť astronauti a neskôr tam vybudovať aj stálu vedeckú základňu. Jeho súčasťou je aj výstavba lunárnej orbitálnej stanice Gateway, ktorá má byť takisto medzinárodným projektom.
Rusko, ktoré sa cíti (kvôli sankciám pravdepodobne reálne) diskriminované, zatiaľ súčasťou projektu Gateway nie je. Namiesto toho Rusko rokuje s Čínou o koordinácii svojich kozmických programov, s cieľom pilotovaných letov na Mesiac.
Aký bude skutočný vývoj, ukáže najbližšia budúcnosť. Tridsiate roky prinesú určite významné zmeny a pokrok v kozmonautike a budeme svedkami posilňovania pozície súkromného sektoru pri výskume a využívaní vesmíru.
Zdroj