Pozrite si
Elektromobily, tak ako všetky priemyselné výrobky, majú svoju uhlíkovú stopu. Kritici, ktorí poukazujú na veľkú spotrebu vody pri výrobe batérií pre elektrické autá, sa však mýlia.
Hovorí o tom Maximilian Fichtner, riaditeľ Helmholtzovho inštitútu pre uchovávanie elektrochemickej energie v nemeckom Ulme pre magazín Der Tagesspiegel.
Menej ako steak
Podľa M. Fichtnera výroba automobilových batérií nie je taká extrémne náročná, ako tvrdia kritici elektromobility. Napríklad na výrobu lítia potrebného pre batériu s kapacitou 64 kWh, čo je zhruba priemerná kapacita batérie, akú používajú vozidlá Tesla Model 3, sa podľa bežných metód výpočtu spotrebuje asi 3840 litrov vody.
Skoro 4 metre kubické síce nie je málo, ale ide o porovnateľné množstvo vody, aké vyžaduje výroba 250 gramov hovädzieho mäsa na poriadny steak, 30 šálok kávy, polovice jeansov, či 10 avokád.
Takáto batéria pritom pri plnom nabití zaistí dojazd asi 450 km, takže pri súčasnej životnosti 2000 nabíjacích cyklov, čo je veľmi konzervatívny odhad, umožní autu najazdiť asi 900 000 kilometrov. Od roku 2025 sa pritom očakáva priemerná životnosť batérií v elektromobiloch Tesla aspoň 3000 nabíjacích cyklov a firma hovorí o reálnej hranici až 5000 nabíjacích cyklov.
Z pohľadu morálnej, aj fyzickej životnosti auta, ide o „neobmedzenú“ životnosť, keďže presiahne trvácnosť samotného auta.
Fichtner ďalej uvádza, že dávno pred boomom elektromobilov sa lítium používalo vo veľkých množstvách v mnohých priemyselných a chemických procesoch, vrátane Li-ion batérií pre mobilné telefóny, prenosné počítače a ďalšiu elektroniku. Nikto vtedy neriešil problém ich environmentálnej záťaže.
Elektrina prekonáva uhľovodíky, aj vodík
Z hľadiska celkovej spotreby energie je doprava gigantickým odvetvím, ktoré pohltí okolo 800 terawatthodín (TWh) energie. Pokiaľ by celá doprava fungovala na elektromobilite, čo ešte veľmi dlho bude špekulatívnou rovinou, vystačila by si len s 200 TWh energie z dôvodu vyššej energetickej efektivity.
Naopak, ak by sme sa ocitli vo svete, kde všetku dopravu poháňa vodík cez palivové články, spotreba energie by prekvapivo narástla až na 1 000 TWh, predpokladá prof. Fichtner.
Kritici elektromobilov tiež radi uvádzajú fakty okolo zlepšujúcej sa efektivity spaľovacích motorov. To je síce fakt, ale proti tomuto evolučnému trendu stoja iné negatívne faktory. Samotná výroba palív z fosílnych surovín má zhoršujúcu sa uhlíkovú stopu.
Dôvodom je rastúci podiel ropy získavanej z „nekonvenčných zdrojov“. Od roku 2025 má viac ako polovica ropy pochádzať zo štiepenia ťažších uhľovodíkov, bitúmenových pieskov, hlbokomorských ložísk a z Arktídy, čo environmentálnu záťaž zvýši.
Kontroverzný kobalt
Jedných z kritizovaných materiálov Li-ion batérií je aj kobalt, ktorý má zlú povesť kvôli neľudským podmienkam ťažby v Kongu. Viacerí výrobcovia sa preto zaviazali odoberať kobalt len od dodávateľov z bezpečných oblastí.
Navyše aj podiel kobaltu v batériách sa postupne znižuje. Napríklad batérie použité v elektromobile Volkswagen ID.3 obsahujú asi 12 – 14% kobaltu. Batéria pre Tesla Model 3 však obsahuje od roku 2018 iba asi 2,9% kobaltu. Fichtner predpovedá, že pri optimálnom vývoji by sa mohli na trh dostať od roku 2025 už iba bezkobaltové Li-ion batérie.
Okrem ceny by to mohlo priaznivo ovplyvniť aj ekológiu.
Zdroj