Mobilné siete využívajú jedinečné zdroje v podobe rádiových frekvencií, no mnohé „výhodné“ pásma sú už obsadené. Aj preto krajiny v záujme efektívnejšieho využívania spektra pristupujú k vypínaniu starších technológií v prospech nových, akou je aj 5G.
Zažili sme to už pri vypínaní analógovej terestriálnej TV, pri prechode na DVB-T/T2, a neskôr aj pri vytlačení digitálnej TV z pásma 700 MHz. Aj o toto pásmo sa usilujú hlavne operátori 5G sietí. Veľké prídely frekvenčného spektra však blokujú staršie mobilné technológie 2G (GSM/GPRS/EDGE) a 3G (UMTS/HSPA).
Novšie technológie 4G (LTE/LTE-A) a 5G (NSA a hlavne SA) by pritom dokázali s rovnakým pásmom obslúžiť viac zákazníkov, respektíve poskytnúť rýchlejšie prenosy dát. K istému pohybu tu dochádza, operátori napríklad využívajú pásmo 1 800 MHz, pôvodne určené pre GSM (a DECT) pre siete LTE.
Kľúčovou otázkou pre uvoľňovanie spektra obsadeného sieťami 2G a 3G sú však hlasové služby. Väčšina mobilných operátorov stále používa hlas s prepojovaním okruhov a SMS v sieťach 2G a 3G. 4G, prípadne 5G slúžia len na dátové prenosy.
Britská analytická spoločnosť GlobalData vypracovala v spolupráci s Huawei štúdiu s názvom “Voice in 5G: The Long Transition“ o predpokladanom vývoji v oblasti hlasových služieb. Až 85% operátorov stále považuje hlasové služby a SMS za rovnako dôležité, alebo dôležitejšie ako tie dátové, no využíva na ne staré siete 2G a 3G.
Výsledky štúdie naznačujú, že operátori plánujú zachovať hlasové služby v ich súčasnej podobe. 79% opýtaných operátorov na prenos hlasu stále používa 2G a 3G infraštruktúru, pričom v niektorých krajinách už GSM siete fungujú viac ako 30 rokov, a to aj potom, ako tam operátor vypol novšie 3G siete. Dôvodom je, že technológia 2G bola navrhnutá primárne na prenos hlasu a SMS, kým dátové 3G siete výrazne prekonalo LTE, nehovoriac o 5G.
Veľká časť užívateľskej základne na trhoch s nízkym výnosom na zákazníka (ARPU) stále preferuje GSM a 3G telefóny z rôznych dôvodov – kvôli nižšej cene, väčšej odolnosti a dlhšej výdrži batérie. To, čo uvedená štúdia nespomína, je veľké množstvo M2M zariadení, ako sú smartmetre, zabezpečovacie systémy, alebo vysielače mýtnych systémov vo vozidlách, ktoré fungujú na báze 2G a pre operátorov znamenajú nemalé výnosy.
Ďalším faktorom sú roamingové služby, ktoré sú pre LTE siete komplikované a jeden z dvojice modelov 3GPP ponúka operátorom možnosť účtovať poplatky iba na báze dátových balíčkov, nie prevolaných minút.
Hlasové služby sa dajú, samozrejme, poskytovať aj cez LTE, ale vyžadujú špeciálnu technológiu VoLTE (Voice over LTE). Pre kvalitnú hlasovú komunikáciu je potrebné zaistiť takzvanú kvalitu služby (QoS), aby rozhovor nebol sekaný, či inak skreslený, ako zažívame niekedy pri bežných dátových platformách ako Skype, WhatsApp a podobne.
Pokiaľ však ide o technologické bariéry, 66% operátorov v prechode na VoLTE nevidí prekážky, ale len 19% operátorov takto vníma hlas cez 5G prostredníctvom technológie VoNR (Voice over New Radio), označovanej aj ako Vo5G.
Dve tretiny operátorov si však myslí, že kompletné pokrytie štandardom VoNR potrvá najmenej sedem rokov. Medzistupňom bude práve VoLTE , keďže podporuje HD hlasové služby a uľahčí plynulý prechod na VoNR. Siete 5G NSA (Non-Standalone) sú takisto odkázané na LTE infraštruktúru.
Kým 3G sieťam pomaly zvoní umieračik, hlasové služby na báze 2G po globálnom príchode 5G nezaniknú. Výsledky štúdie naznačujú, že operátori budú tieto služby poskytovať aj naďalej, aspoň kým nevzniknú nové a efektívne roamingové štandardy pre 5G.
Hlavnou výzvou pre budúcnosť pritom nebude udržiavať a prevádzkovať niekoľko sietí súčasne (to sa dialo aj doteraz, keď mnohí operátori prevádzkujú 2G, 3G, 4G a dokonca aj 5G), aj keď z hľadiska nákladov je vhodné tú najmenej efektívnu časť, v tomto prípade 3G, vypnúť.
Problémy však môžu vzniknúť v súvislosti s vekom technologickej výbavy 2G sietí, aj keď vďaka priebežným inováciám po nástupe EDGE to zrejme nie sú tie pôvodné ústredne a základňové stanice z minulého storočia. To isté platí v menšej miere aj pre 3G siete.