Počas očakávaného priblíženia asteroidu 2012 DA14, ktorý preletel vo večerných hodinách 15. februára 2013 v tesnej blízkosti Zeme, došlo v Rusku k nemilému prekvapeniu. Asteroid nás síce minul presne podľa výpočtov, hoci v tesnej vzdialenosti len 27 700 km, takže ku kolízii s niektorou z geostacionárnych družíc nedošlo. Asteroid pritom 2x preťal geostacionárnu dráhu, ktorá je vo vzdialenosti 36 000 km.
Dráha meteoritu, ktorý 15.2.2013 zasiahol Čeljabinsk. Obr.: ESA
Menej šťastia mali obyvatelia ruského mesta Čeljabinsk na Urale, ktoré v rovnaký deň, len pár hodín pred maximálnym priblížením asteroidu 2012 DA14, zasiahol veľký meteorit. Analýzy dokázali, že tento „vesmírny balvan“ (išlo o kamenný meteorit, tzv. chondrid) nemal s asteroidom 2012 DA14 nič spoločné a priletel po úplne inej trajektórii. Jednoducho, náhoda je blbec.
Obyvatelia Čeljabinska mali vlastne šťastie v nešťastí. Bolid, ako sa nazýva meteorit tejto veľkosti, totiž vletel do atmosféry viac ako 3. kozmickou rýchlosťou (18 km/s, 64 800 km/hod) a vo výške cca 50 kilometrov začal v dôsledku trenia v stratosfére horieť. Následne sa vo výške niekoľkých kilometrov rozpadol na viacero menších kusov, ktoré ďalej horeli a na zem dopadli v značne redukovanej podobe. Napriek tomu jeden z úlomkov zdemoloval strechu miestnej továrne, ďalší dopadol do jazera Čebarkuľ. Zranených bolo podľa posledných údajov až tisíc ľudí. Našťastie, väčšinou išlo o ľahšie zranenia spôsobené sklom z okien vybitých tlakovou vlnou po explózii vo výške. Podľa zistených údajov dosiahol tlak pri výbuchu na povrchu asi 20 atmosfér. Ruskí vedci odhadli silu výbuchu na desiatky kiloton, NASA hovorí až o sile 500 kiloton TNT. Znamenalo by to, že meteorit explodoval silou 30-krát väčšou než bol výbuch jadrovej bomby v Hirošime. Ak by bolid dopadol na mesto vcelku, boli by následky katastrofálne. Meteorit mal odhadovaný priemer 15 až 17 metrov a hmotnosť 7 – 10 tisíc ton. Podľa NASA išlo o dopad najväčšieho kozmického telesa od tunguzskej katastrofy z roku 1908.
Tunguzský meteorit v roku 1908 podľa odhadov vylámal na Sibíri v okolí dopadu až 80 miliónov stromov. Foto: Wikipedia
Krátko po udalosti v Čeljabinsku zaplavili médiá mnohé, často rozporuplné informácie, vrátane správy, že ruská protiletecká obrana meteorit zasiahla a rozbila riadenou strelou. To samozrejme nie je a z viacerých dôvodov ani nemôže byť pravda. Teleso prichádzajúce z kozmu je jednak pre radary neviditeľné a vzhľadom na rýchlosť akou sa pohybovalo, a ktorá mnohonásobne prevyšuje rýchlosť akejkoľvek vojenskej rakety, je súčasnou obrannou technikou nezničiteľné.
Pôvodná vízia „hviezdnych vojen“ SDI. Počas studenej vojny sa riešili transkontinentálne strely nepriateľa, nie meteority. Obr.: GlobalSecurity
Napriek tomu po dopade meteoritu začali ruskí experti intenzívne uvažovať o vybudovaní obrany proti pádu vesmírnych telies. Potvrdzuje sa tak, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Systém by mal zahrnúť družice s teleskopmi, ktoré by boli súčasťou organizácie skorého varovania a rakety (zrejme odpáliteľné z obežnej dráhy), schopné vychýliť objekt z trajektórie mimo Zeme, poprípade ho zničiť.
Umiestnenie teleskopov vo vesmíre sa ukazuje ako nutnosť. Keďže radary nám pri monitoringu veľmi nepomôžu, zostáva optické pozorovanie ako jediná možnosť. Zo Zeme je však použitie teleskopov obmedzené na nočné hodiny a bezoblačnú oblohu, čo výrazne znižuje spoľahlivosť takéhoto monitoringu. Systém varovania pred nebezpečnými vesmírnymi telesami by mohol vzniknúť v kooperácii viacerých kozmických mocností (ak sa v ňom zas nebudú chcieť príliš angažovať zbrojovky a armáda, ktorá ho vyhlási za záležitosť národnej bezpečnosti) a môže pomôcť aj pri monitorovaní kozmického odpadu. O vybudovaní sústavy šiestich teleskopov uvažuje za týmto účelom aj Európska kozmická egentúra (ESA). Pokiaľ sa však do systému zakomponujú aj rakety schopné ničiť, či aspoň zasiahnuť ciele vo Vesmíre a v atmosfére, hrozí reálne riziko zneužitia projektu na vojenské účely. Jeho realizáciu by to mohlo celkom úspešne pribrzdiť. Stačí si spomenúť na peripetie spojené s plánom výstavby americkej radarovej stanice v Poľsku a v Česku a na odpor Ruska, ale aj tamojších obyvateľov.