Pozrite si
NASA sa snaží v nasledujúcich štyroch rokoch vrátiť ľudí na Mesiac, ba čo viac, vybudovať tam trvalú základňu. S týmto úsilím je spojený aj projekt medzinárodnej orbitálnej stanice Mesiaca Gateway, na ktorom NASA spolupracuje so zahraničnými vesmírnymi agentúrami.
V rámci prípravy mesačnej misie s ľudskou posádkou Artemis, chce NASA poslať na Mesiac technológiu, ktorá by podrobnejšie študovala lunárne prostredie, a ďalšie technológie, ktoré by mohli byť použiteľné pri budúcich misiách.
Jednou z nich je mesačný rover VIPER, ktorý má na južnom póle nášho vesmírneho suseda hľadať vodný ľad. Jeho existenciu naznačujú doterajšie poznatky. Ak by sa potvrdila, stal by sa kľúčovou surovinou pre budúce ľudské misie.
NASA už do prípravy „mesačnej invázie“ zapojila viacero firiem a teraz oznámila päť nových partnerstiev s komerčnými vesmírnymi spoločnosťami. Tie majú navrhnúť robotické pristávacie moduly schopné dopraviť na Mesiac užitočný náklad.
Posily zahŕňajú známych hráčov v obore kozmických technológií ako SpaceX, Blue Origin a Sierra Nevada Corporation, spolupracujúce s NASA aj pri iných projektoch.
Firmy sa pripoja k už vytvorenej skupine deviatich spoločností ako súčasť začínajúceho programu CLPS (Commercial Lunar Payload Services) zameraného na komerčné služby mesačnej nákladnej dopravy.
Členstvo v programe CLPS ešte nie je zárukou, že všetky spoločnosti získajú od NASA zákazku na lety na Mesiac. Hoci ide o blízky vesmír, neúspešné pokusy o pristátie indickej a izraelskej sondy len v tomto roku ukazujú, že nejde o jednoduché operácie.
V máji NASA vybrala z pôvodnej skupiny tri spoločnosti – Astrobotic, Intuitive Machines a Orbit Beyond, aby začiatkom roku 2020 poslali robotické moduly s užitočným zaťažením na Mesiac. Orbit Beyond však už oznámila, že nebude schopná dodržať termín v roku 2020.
Uvidíme, ako sa s výzvou vysporiadajú noví záujemci. SpaceX, Blue Origin, Sierra Nevada Corporation, Ceres Robotics a Tyvak Nano-Satellite Systems sa zaväzujú, že budú vedieť prepravovať na mesačný povrch oveľa ťažšie náklady, než pôvodných deväť spoločností v CLPS.
Tie majú byť schopné dopraviť náklad s hmotnosťou zhruba 10 kilogramov, kým niektorí z nových hráčov sľubujú rádovo tony, ba aj desiatky ton (SpaceX). Pri budovaní stálej misie na Mesiaci budú výkonné dopravné prostriedky nevyhnutnosťou.
Blue Origin predstavila svoj lunárny pristávací modul Blue Moon už v máji, má však „menší problém“. Blue Origin zatiaľ nedisponuje funkčnou nosnou raketou New Glenn, ktorá bude schopná náklady do vesmíru dopravovať.
Ambiciózne sú aj ďalšie spoločností, ktoré veria, že v najbližších rokoch zvládnu nákladné lunárne misie. Ceres Robotics chystá mesačný výsadok do roku 2023 a Sierra Nevada Corp. dokonca tvrdí, že bude pripravená do roku 2022.
S rovnakým časovým horizontom roku 2022 ráta aj SpaceX, ktorá však hrá (naj)vyššiu ligu. Jej viacnásobne použiteľná medziplanetárna loď Starship sa momentálne testuje na kozmodrómoch v Boca Chica v Texase a na Cape Canaveral na Floride a má byť schopná dopraviť na Mesiac až 100 ton nákladu. Starship má okrem toho dopravovať na Mesiac, a neskôr na Mars, aj ľudskú posádku.
Či sa pomerne šibeničné termíny podarí splniť, nie je isté. S nosnými raketami sa spájajú otázniky nielen v Blue Origin, ale aj v SpaceX. Starship má totiž dopravovať booster SuperHeavy, nie osvedčený Falcon 9, ani Falcon Heavy. Nový nosič však ešte nebol dokončený, aj keď práce finišujú.
Medzitým NASA stále vyberá pristávací modul, ktorý využije pri doprave kozmonautov na Mesiac. Rozhodnutie by malo padnúť v nasledujúcich mesiacoch.
Zdroj