Hoci objavy planét pri blízkych aj vzdialenejších hviezdach už strácajú punc senzácie, stále ide o vzrušujúce udalosti. Ako sa naše metódy detekcie zdokonaľujú, dokážeme objaviť nielen plynných obrov typu Jupitera, ale aj čoraz menšie planéty. Objav Zeme 2.0 je na dosah.
Vesmírny teleskop Kepler je pomenovaný po nemeckom astronómovi Johannesovi Keplerovi, ktorý odhalil zákony obehu planét okolo Slnka. Družica s teleskopom bola vypustená do vesmíru 7. marca 2009 a pomocou fotometra s CCD snímačom odvtedy pátra po planétach veľkosťou v kategórii Zeme v iných solárnych systémoch. Planéty deteguje počas ich prechodu popred materskú hviezdu na základe zmeny intenzity žiarenia.
Prvú exoplanétu sme objavili len pred dvadsiatimi rokmi, dovtedy sme ich existenciu predpokladali len teoreticky. Začiatkom roku 2012 sme mali na konte 33 planetárnych kandidátov objavených observatóriom Kepler, v roku 2013 už 105 a dnes má Kepler na konte viac ako tisícku extrasolárnych planét a ďalších 4700 kandidátov, ktorých treba preveriť.
POZRITE SI: ESO stavia obrovský teleskop, posunie hranice vesmíru
Teraz však NASA ohlásila mimoriadny úlovok, keď teleskop Kepler objavil novú potenciálne obývateľnú exoplanétu s označením Kepler-452 b. Planéta s veľkosťou 1,6 násobku Zeme má dĺžku roka 385 dní a s pravdepodobnosťou asi 50% má aj kamenný povrch a atmosféru.
Keďže sa nachádza v takzvanom obývateľnom pásme (vzdialenosť od Slnka zaručuje možnosť existencie vody v kvapalnom stave), môže na nej existovať aj život v nám známych formách, prípadne aj civilizácia.
Umelecká predstava exoplanéty Kepler-452b a jej materskej hviezdy
Prehnaný optimizmus však nie je namieste, lebo veľkosť planéty môže byť problémom. Podľa odhadov od hranice 1,7-1,8 priemerov Zeme začína kategória planét „sub-Neptúnovského typu“, ktoré majú hustú vodíkovú atmosféru a pre život v známych podobách nie sú vhodné.
Najnádejnejšie exoplanéty nachádzajúce sa v obývateľných zónach, objavené observatóriom Kepler. Veľkosť planét je v pomere k materským hviezdam 25x zväčšená. Všetky planéty s výnimkou najnovšej Kepler 452b sa nachádzajú pri hviezdnych trpaslíkoch.
Na kontaktný výskum pomocou robotov, alebo ľudí však predbežne nemyslime. Hviezda, aj planéta je vzdialená od Zeme asi 1400 svetelných rokov – 1 ly (svetelný rok) = 63 241 AU (astronomických jednotiek) = 9,4605 biliónov km.
Cesta sondy New Horizons k Plutu trvala asi 9,5 roka, pričom prekonala vzdialenosť len asi 31,5 AU. Pravda je taká, že 1400 ly je priveľa aj na priame pozorovania pomocou budúcich teleskopov.
POZRITE SI: Pluto je nádherný nový svet – doplnené
Z počtu 4700 možných exoplanét je vrátane Keplera-452b dvanásť potenciálne obývateľných kandidátov s priemerom menším ako 2 Zeme.
Poznámka
Prakticky všetky články o exoplanétach v mainstreamových médiách ukazujú akože zábery novoobjavených planét, pričom sú to všetko len umelecké predstavy a grafiky vytvorené v počítači.
Žiadnym teleskopom, Keplerom, ani Hubbleom nedokážeme ani v náznakoch vidieť žiadnu exoplanétu. Všetky objavy sú založené na nepriamych pozorovaniach a detaily na obrázkoch sú čistou konštrukciou. Tá môže, ale nemusí zodpovedať realite. Ani povrch Pluta sme nedokázali pred misiou New Horizons pozorovať v prijateľnom rozlíšení ani najsilnejším teleskopom. Pritom ide o „domácu“ planétku.
Zdroj: GIZMODO, NASA
Foto: Gizmag, NASA, Wikipedia