Pozrite si
Podstatnou súčasťou kozmických letov je aj lekársky a biologický výskum. Ich význam bude narastať s masívnym rozšírenám pobytov na obežnej dráhe Zeme, a čoskoro aj Mesiaca.
Podstatnú úlohu však zohrajú pri dlhodobých diaľkových letoch na Mars, či pri pobytoch na Marse a na Mesiaci. To, že tam v tomto storočí vzniknú trvalé základne pre vedcov, aj osadníkov, je viac-menej isté,
Americká NASA za účelom skúmania vplyvov kozmických letov na ľudský organizmus vykonala rozsiahly vedecký experiment. V štúdii NASA porovnávala dvojičky – astronautov, z ktorých jeden absolvoval takmer ročnú misiu vo vesmíre a druhý strávil ten istý čas na Zemi. Zistila pritom, že väčšina dramatických zmien, ktoré sa udiali s ľudským telom vo vesmíre, nie je trvalá.
Scott Kelly strávil spoločne s ruským kozmonautom Michailom Kornijenkom vo vesmíre a na ISS od 27. marca 2015 do 2. marca 2016 až 340 dní, 8 hodín a 42 minút. Kelly tým získal prvenstvo medzi americkými astronautmi v dĺžke trvania kozmického letu,
Počas pobytu zaznamenal organizmus Scotta Kellyho mnoho fyzických a genetických zmien, ktoré jeho brat-dvojča Mark Kelly, takisto astronaut, v rovnakom čase na Zemi nepocítil.
Vesmír omladzuje?
Kľúčové výsledky štúdie NASA Twins Study zahŕňajú zistenia týkajúce sa zmien génovej expresie, odozvy imunitného systému a dynamiky telomér.
Teloméry v bielych krvinkách sú biomarkermi starnutia na konci chromozómov. U Scotta Kellyho boli neočakávane dlhšie vo vesmíre a po jeho návrate na Zem sa v priebehu šiestich mesiacov skrátili na priemernú dĺžku telomér. Naopak teloméry jeho brata zostali stabilné počas celého obdobia.
Skrátené teloméry sú spojené so starnutím a chorobami. Susan Baileyová, jedna zo spoluautoriek štúdie, uviedla, že výskum bol prvým meraním dĺžky telomér v chromozómoch astronautov.
Keďže teloméry sú dôležité pre bunkovú genomickú stabilitu, plánujú sa ďalšie štúdie dynamiky telomér pri budúcich dlhodobých misiách.
Druhým kľúčovým zistením je, že Scottov imunitný systém reagoval primerane aj vo vesmíre. Vakcína proti chrípke aplikovaná vo vesmíre pracovala presne tak ako na Zemi. Plne funkčný imunitný systém počas dlhodobých vesmírnych misií je rozhodujúci pre ochranu zdravia kozmonautov pred nepriateľskými mikróbmi v prostredí kozmickej lode.
Bez kozmickej medicíny to nepôjde
Tretím významným zistením je variabilita v expresii génov, ktorá odráža, ako telo reaguje na svoje prostredie a pomôže informovať, ako expresia génu súvisí so zdravotnými rizikami spojenými s letmi do vesmíru. Výskumníci pozorovali zmeny vo vyjadrení Scottových génov počas pobytu na ISS, ale väčšina z nich sa vrátila do normálu do šiestich mesiacov od návratu na Zem.
Malé percento génov súvisiacich s imunitným systémom a opravou DNA sa však po návrate na Zem do pôvodného stavu nevrátilo. To predstavuje výzvu pre vedcov, skúmajúcich dlhé vesmírne lety, alebo pobyty, napríklad cestovanie na Mars.
Výsledky ďalej identifikovali kľúčové gény, ktoré sa majú použiť pri monitorovaní zdravia budúcich astronautov a potenciálne rozvíjajúcich sa protiopatrení.
Vedci si myslia, že štúdia objasní, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť a zotaviť z dramatickej záťaže vesmírneho letu. Výskum môže tiež pomôcť pochopiť, ako ľudské telo reaguje na rôzne stresory, napríklad na nemoc.
Podľa Jenn Fogarty, hlavnej vedkyne v programe NASA Human Research „Štúdia Twins“ demonštrovala na molekulárnej úrovni odolnosť a robustnosť schopností ľudského tela prispôsobiť sa prostrediu vesmírneho letu.
Pre budúce úspešné diaľkové lety za obežnú dráhu Zeme a dlhodobé pobyty na Mesiaci, na Marse a neskôr aj na iných objektoch slnečnej sústavy (do úvahy prichádzajú niektoré mesiace Jupitera a Saturna), je pochopenie mechanizmov správania sa organizmu vo vesmíre nevyhnutnosťou.
Zdroj