Pozrite si
Hoci sa s rôznymi entuziastami, ktorí s plnou vážnosťou hovoria o svojich plánoch s letom na Mars, či dokonca s jeho osídľovaním, akoby roztrhlo vrece, let ľudí k červenej planéte je obrovským problémom. Spoločnosti ako Mars One, ale aj miliardár Dennis Tito, ktorý by chcel na oblet Marsu vyslať manželský pár, „varia z vody“. Nemajú k dispozícii žiadne technické prostriedky – kozmickú loď, nosnú raketu, ani množstvo špeciálnej výbavy, bez ktorej sa mnohomesačná kozmická výprava nedá zrealizovať a prežiť.
Našťastie prípravám pilotovaného letu na Mars sa venujú aj odborníci z etablovaných kozmických agentúr a je pravdepodobné, že nakoniec pôjde o medzinárodný projekt. V každom prípade, momentálne najväčší potenciál uskutočniť tento dávny sen ľudstva má americká NASA, ktorá odhalila podrobnosti postupných krokov vedúcich k marsovskej misii.
Nákladná loď SpaceX Dragon parkuje na robotickom ramene na ISS. SpaceX vyvíja pilotovanú verziu lode Dragon pre sedemčlennú posádku a takisto má ambície letieť na Mars. Už získala kontrakt na dopravu amerických kozmonautov na ISS.
Podrobný popis je v správe nazvanej “NASA’s Journey to Mars: Pioneering Next Steps in Space Exploration.” Plán je rozdelený do troch etáp: prvá už prebieha a je zameraná na výskum na palube Medzinárodnej kozmickej stanice ISS, druhá má priniesť praktické skúsenosti s pilotovaným letom v menšej vzdialenosti od Zeme (Mesiac a blízke asteroidy) a tretia zahrňuje samotnú misiu k Marsu.
Administrátor NASA Charles Bolden uviedol, že NASA bude v najbližších týždňoch o materiáli rokovať s členmi amerického Kongresu a s medzinárodnými partnermi.
Let k Marsu stavia NASA na dvoch pilieroch – kozmickej lodi Orion a nosnej rakete SLS (Space Launch System). Silná nosná raketa SLS by mala byť k dispozícii od roku 2018 a v roku 2020 by mali kozmonauti na palube Orionu odobrať a preskúmať vzorky malého asteroidu, ktorý zachytí robotická sonda a dotiahne do blízkosti Zeme, prípadne na obežnú dráhu Mesiaca. V roku 2025 by mali kozmonauti na Orione letieť k niektorému asteroidu vzdialenému niekoľko dní, maximálne týždňov letu. Tento program by mal zaistiť získanie skúseností s pilotovaným letom do hlbokého vesmíru a zároveň testovanie systémov účinnej ochrany pred radiáciou.
Pristátiu ľudskej posádky bude predchádzať ďalší výskum Marsu pomocou automatických sond z obežnej dráhy, aj na povrchu.
Ďalším dôležitým prvkom, ktorý sa využije pri lete na Mars je solárny elektrický pohon. Ten umožní vytvoriť dlhodobý ťah motorov pri nižšej potrebe paliva oproti súčasným chemickým reaktívnym motorom. (Pozn.: v tomto prípade ide o iónový motor, ktorý urýchľuje plazmu v elektromagnetickom poli.) Samotný let pilotovanej misie na Mars by sa mal uskutočniť okolo roku 2030. Je to neskorší termín, než aký sľubovali nadšenci z Mars One. Spomeňme si, že ich prvý odhad, ktorý bol ale čistým „výstrelom do tmy“, hovoril o prvých osídlencoch po roku 2020.
Ešte predtým majú na Marse pristáť minimálne tri robotické sondy – najbližšie už v roku 2016 to bude InSight, v roku 2018 rover ExoMars európskej agentúry ESA a v roku 2020 rover Science. Užitočné merania radiácie na povrchu Marsu zbiera už aj súčasný rover Curiosity, ktorý pracuje na Marse od augusta 2012.
Zopakujme, že na rozdiel od fanúšikov sci-fi, sú kalkulácie NASA založené na reálnych možnostiach a predpokladoch, hoci aj tu sú niektoré premenné, ktoré môžu harmonogram posunúť.
V hre sú politické a ekonomické faktory, pravdepodobne presahujúce hranice jednej krajiny a karty môže zamiešať aj slnečná aktivita. Objavili sa úvahy, že v prípade extrémneho poklesu slnečného vetra by mohli byť kozmonauti počas letu vystavení príliš silnému kozmickému žiareniu z galaxie a vzdialeného vesmíru, ktoré je vďaka slnečnému vetru čiastočne odklonené. Na nízkej obežnej dráhe na ISS kozmonauti s týmto problémom konfrontovaní nie sú, pretože ich stále chráni magnetické pole Zeme.
Vývoj kozmických technológií a vstup súkromných spoločností na scénu pilotovaných kozmických letov bude zrejme silným stimulátorom ďalšieho vývoja, a to aj v prípade, že sa sústredia na komerčne atraktívne aktivity, ako je vesmírna turistika a lety v blízkosti Zeme. Destinácie v hĺbke slnečnej sústavy zatiaľ nepatria k zárobkovým podnikom. Ale súkromný sektor môže uvoľniť zdroje národných agentúr a nadnárodných konzorcií pre výskum Marsu a ďalších planét a takto nepriamo prispieť k podporu náročných projektov.
Zdroj