Pozrite si
Návrat človeka na Mesiac v rámci projektu Artemis je v plnom prúde, ale NASA už zároveň začína chystať podklady a tézy pre svoju prvú misiu na Mars s ľudskou posádkou. Agentúra zverejnila svoje hlavné ciele pre 30-dňovú misiu na povrch Marsu s dvojčlennou posádkou 17. mája a zároveň požiadala verejnosť, aj firemný sektor, aby do konca mája (neskôr termín predĺžila do 3. júna) poskytla spätnú väzbu k týmto plánom.
NASA chce vyslať astronautov na Mars koncom 30. alebo začiatkom 40. rokov tohto storočia. V kozmickej lodi by letela štvorčlenná posádka, pričom na povrch červenej planéty by zostúpila dvojica astronautov. Zvyšní dvaja členovia posádky by zostali na obežnej dráhe.
Tento model pripomína projekt Apollo – tam tiež na Mesiaci pristávali dvaja astronauti, ale vo veliteľskej sekcii na orbite zostával len jeden.
Oproti projektu Apollo (aj oproti aktuálnemu lunárnemu programu Artemis) však bude marsovská misia výrazne náročnejšia. Pokiaľ sa podarí získať dostatok financií na jej realizáciu a technické prostriedky budú pripravené, astronauti budú musieť čeliť počas spiatočnej cesty trvajúcej aj viac ako 500 dní účinkom mikrogravitácie a kozmického žiarenia.
Toto žiarenie ich bude sužovať aj počas pobytu na Marse, pretože planéta nemá magnetické pole a jej atmosféra je veľmi riedka a zároveň tam ešte nebude vybudovaná chránená základňa. Gravitácia Marsu, ktorá je oproti pozemskej asi tretinová, však umožní ich organizmom aspoň čiastočnú rehabilitáciu po 6-8 mesačnom pobyte v kozmickej lodi.
A to hovoríme o misii s krátkym (30-dňovým) pobytom na povrchu planéty. Trajektória trasy ráta s cestou na Mars o dĺžke 217 dní, návrat by ale trval až 403 dní, vzhľadom na to, že Zem a Mars sa navzájom pohybujú. Celková dĺžka „krátkej“ misie by bola potom 650 dní.
V hre je aj verzia s dlhým pobytom posádky na Marse počas 496 dní. Cesta tam, aj návrat na Zem by v takom prípade trvali rovnako 210 dní a celá misia by sa natiahla na 916 dní, teda zhruba na dva a pol roka.
Pilotovanému letu na Mars by predchádzala robotická misia (možno aj viacero ), v rámci ktorej by nákladná loď dopravila na miesto budúceho pristátia zhruba 25 ton zásob a vybavenia. Astronautov by mal na Marse čakať aj dopredu pripravený a natankovaný návratový modul, v ktorom by sa vrátili z Marsu do kozmickej lode na obežnej dráhe.
NASA naznačuje, že jedným zo spôsobov, ako by mohla dvojčlenná posádka zvládnuť mesačný pobyt na Marse je, že by astronauti žili v pretlakovom roveri, ktorý by bol doručený v rámci zásobovacej misie vopred. Prví „výsadkári“ na Marse to v každom prípade nebudú mať ľahké a o relatívnom komforte, aký by poskytovala vybudovaná základňa, akú sme videli napríklad vo filme Marťan, môžu zabudnúť.
Plán misie je v počiatočnom štádiu a môže sa značne zmeniť, NASA však predpokladá použitie kozmickej lode v podobe biotopu na prepravu astronautov, ktorá by bola poháňaná hybridným systémom s chemickým aj elektrickým (iónovým) pohonom. Skrátenie letu na trase Zem-Mars z dnešných asi sedem mesiacov aspoň o polovicu by bolo veľkým prínosom.
V budúcnosti by sa to mohlo podariť pomocou motora s nukleárno-termálnym pohonom (Nuclear Thermal Propulsion /NTP). Takýto motor vyvíja americká spoločnosť Ultra Safe Nuclear Technologies, ktorá tvrdí, že bude bezpečný a oveľa účinnejší ako chemické pohony. Čas prepravy na dráhe Zem-Mars by sa mohol s snovým typom pohonu údajne skrátiť na tri mesiace.
Uvidíme, aké tromfy prinesie do pilotovaných letov na Mars Elon Musk, ktorý svoju spoločnosť SpaceX založil práve s víziou kolonizácie Marsu. Pripravovaná loď Starship od SpaceX by mala zvládnuť nielen pilotované lety k Mesiacu a na jeho povrch, ale aj k Marsu.
Zdroj