Niektoré nápady „vesmírnych zlatokopov“ sú značne uletené a vzbudzujú podozrenie, že ich autori v mladosti nekriticky vstrebávali príbehy sci-fi literatúry. Sem by sme mohli zaradiť myšlienku ťažby irídia, platiny a iných vzácnych prvkov z asteroidov komerčne efektívnym spôsobom.
Kým neprekonáme éru chemických reaktívnych pohonov v kozmických raketách a sondách, pokojne na to zabudnime. Iná je však otázka ťažby surovín a získavanie vody na Mesiaci, alebo navyše metánu a oxidu uhličitého na Marse, ktoré môžu poslúžiť ako lokálne zdroje pre tamojšie základne a palivo pre rakety.
Drahocenná voda
NASA sa chce nielen vrátiť na Mesiac s ľudskou posádkou do roku 2024 , ale chce tam v rámci programu Artemis zaistiť aj „trvalú ľudskú prítomnosť“. Mesačná základňa a mesačná orbitálna stanica majú slúžiť aj ako odrazový mostík pre lety k Marsu a k ďalším objektom Slnečnej sústavy.
Nové výzvy však budú vyžadovať nové technológie. Ich vývoj podporuje program NASA Innovative Advanced Concepts (NIAC). V rámci neho NASA presunula dva projekty do tzv. fázy III. Každý z vybraných projektov dostane dotáciu až 2 milióny dolárov. V priebehu dvoch rokov výskumníci spresnia koncepciu návrhu a preskúmajú možnosti nasadenia novej technológie.
Prvý z vybraných projektov sa zameriava na robotický prieskum lunárnych kráterov. Koncept misie, nazvanej Skylight, navrhuje technológie na rýchly prieskum a modelovanie mesačných kráterov. Využije zábery s vysokým rozlíšením na vytvorenie 3D modelov kráterov.
Získané dáta poslúžia na rozhodovanie, či je možné kráter skúmať ľudskými alebo robotickými misiami. Informácie by sa mohli použiť aj na identifikáciu ľadu na Mesiaci, čo je rozhodujúce pre budovanie trvalých základní.
Technológia nájde uplatnenie aj na Zemi, kde sa môže použiť na monitorovanie povrchových baní a lomov.
Mimochodom, NASA nie je jediná vesmírna agentúra pracujúca na mesačných projektoch. Čína má v súčasnosti na odvrátenej strane Mesiaca sondu Čchang-e 4 a lunochod Yutu-2.
Horúce želiezko v ohni má aj India, ktorá chce už o mesiac (14.7.2019) vypustiť lunárnu sondu Chandrayaan-2. Tá má pristáť v oblasti južného pólu Mesiaca a takisto vysadiť malý rover. Práve oblasť mesačných pólov by mala byť relatívne bohatá na vodu.
Baníci na asteroidoch
Druhým z vybraných projektov je prototyp Mini Bee demonštrujúci architektúru misie Apis a technológiu optickej ťažby. Táto koncepcia letovej misie navrhuje metódu získavania zdrojov z asteroidov nazývanú optická ťažba. Ide o postup na dolovanie materiálov a extrakciu vody a iných prchavých látok z asteroidov do nafukovacieho vaku.
Koncepcia misie nazvaná Mini Bee, ktorej cieľom je dokázať, že optická ťažba v spojení s inými inovatívnymi systémami kozmických lodí môže byť použitá na získanie paliva pre kozmické dopravné prostriedky vo vesmíre. Navrhovaná architektúra zahŕňa prieskum, ťažbu a dodávku zdrojov.
NASA vybrala uvedené projekty pre fázu III na základe vyhodnotenia ich inovatívnosti a technickej životaschopnosti. Projekty sú stále v ranom štádiu vývoja, ale táto posledná fáza je určená pre vyspelé technológie, aby mohli byť dovedené do realizačného štádia.
V budúcnosti plánuje program NIAC udeľovať dotácie pre jeden projekt fázy III ročne. Súčasné projekty fázy II zahŕňajú koncepciu flexibilného teleskopu a štítu, ktorý by nám umožnil priblížiť sa k Slnku viac, ako kedykoľvek predtým.