Pozrite si
Chemické reaktívne motory, ktoré používajú nosné rakety, ale aj väčšina vesmírnych plavidiel, majú vysoký ťah, ale nízku efektivitu. Aby dokázali dopravným prostriedkom udeliť potrebné zrýchlenie, vyžadujú relatívne veľa paliva, čo nepríjemne zvyšuje štartovaciu hmotnosť a náklady.
Riešením môže byť elektro-reaktívny iónový motor, ktorý sa už použil pri niektorých medziplanetárnych sondách. Medzi inými aj pri sonde Dawn (úsvit). Tá je momentálne v cieli svojej misie a obieha okolo najväčšieho asteroidu Ceres.
Pohon sondy Dawn zabezpečuje motor, ktorý vypudzuje elektricky urýchľovaný prúd iónov xenónu o priemere asi 30 cm. Ťah motora je síce malý, ale na rozdiel od chemických pohonov dokáže pracovať veľmi dlho a preto môže udeliť kozmickým objektom vysoké zrýchlenie.
NASA aktuálne udelila kontrakt 67 miliónov dolárov na vývoj raketového motora novej generácie spoločnosti Aerojet Rocketdyne. Pohon by mal slúžiť pri dôležitých pripravovaných misiách NASA, ako je presmerovanie asteroidu (ARM) a výprava na Mars.
Na rozdiel od typického chemického pohonu, ktorý využíva na vytváranie ťahu chemické reakcie, elektro-reaktívny pohon sa spolieha na elektrinu.Tú dodajú solárne panely na kozmickej lodi a elektromagnetické pole posilňuje pohon sondy urýchľovaním prúdu iónov.
Kozmická agentúra chce existujúcu technológiu podstatne vylepšiť. Ako súčasť 36-mesačného kontraktu chce Aerojet vyvinúť „pokročilý elektrický pohonný systém“ (Advanced Electric Propulsion System, AEPS), ktorý bude 10-krát účinnejší, ako súčasné chemické motory a bude mať 2x vyšší ťah ako dnešné elektrické pohony.
Systém od Aerojetu by mal mať hnaciu jednotku, napájací systém a modul pre riadenie toku hnacej látky. NASA poskytla Aerojetu prototyp hnacej jednotky a napájací systém, z ktorých firma môže pri vývoji motora vychádzať.
Nový pohon by mal byť nasadený v misii ARM, v rámci ktorej by robotická sonda zachytila menší asteroid a dopravila ho na obežnú dráhu Mesiaca. Tu by z neho mali kozmonauti odobrať vzorky a podrobiť ho skúmaniu. Má sa tak stať niekedy v roku 2020. Táto sonda bude vybavená najsilnejším doteraz vyrobeným elektro-reaktívnym motorom.
Ďalšie nasadenie pohonov AEPS sa predpokladá pri pilotovaných, prípadne aj nepilotovaných letoch na Mars. Silnejšie motory pomôžu skrátiť šesťmesačnú cestu zo Zeme k Marsu a tým okrem nákladov znížia aj riziká, ktorými kozmonautov ohrozuje vesmírna radiácia.
Zdroj