Naozaj nás odpočúva Facebook? Ako dokáže tak presne cieliť reklamy?

Poznáte to, rozprávate sa s niekým o veľmi špecifickom produkte, službe či destinácii alebo prakticky akejkoľvek inej veci a pokojne aj hneď v ten deň na to zrazu zbadáte reklamu na Facebooku. Ako je to možné, ak ste si danú vec ani len nevyhľadávali na internete? Odpočúvajú nás technologickí giganti prostredníctvom smart zariadení, alebo ide iba o neuveriteľnú náhodu?

Spočiatku sa odpočúvanie našich rozhovorov môže javiť ako jediné možné vysvetlenie. Pravdou však je, že existujú oveľa lepšie spôsoby, akými o vás sociálne siete môžu zbierať dáta a ponúkať vám na základe toho obsah a reklamy. Navyše, v mnohých prípadoch ide aj o dobre známy psychologický jav.

Problém s odpočúvaním

Povedzme, že by sme pripustili možnosť, že Facebook skutočne odpočúva všetky vaše rozhovory. Znamenalo by to teda, že mikrofón vášho smartfónu musí byť neustále aktívny a rovnako aj niektorá z aplikácií Facebooku (Facebook, Messenger, Instagram či WhatsApp), resp. nejaký proces, ktorý by takéto odpočúvanie zabezpečoval. Tieto dáta by následne museli byť ukladané do vášho zariadenia a následne odosielané, alebo nepretržite priamo odosielané na servery Facebooku.

Ak ste niekedy dlhšie telefonovali, nahrávali zvuk či streamovali hudbu, tak určite viete, že takéto aktivity nie sú k batérii vášho smartfónu práve najšetrnejšie, k čomu si treba pridať fakt, že popri tom váš smartfón samozrejme bežne používate na fotenie, navigovanie či prehliadanie internetu.

Dobre, prižmúrme oči pred vybíjaním vášho smartfónu a predstavme si, že by to jeho batéria predsa len nejako zvládla. Čo však s dátami, ktoré Facebook takýmto spôsobom obdržal? Podľa výpočtov portálu Wired priemerný telefonát cez internet spotrebováva každú sekundu zhruba 3 kB dát. Ak by ste nechali takýto telefonát bežať čo i len 12 hodín denne, váš smartfón by počas toho preniesol takmer 130 MB dát. Ak vezmeme do úvahy, že celosvetovo má len samotný Facebook 2,93 miliardy používateľov, denne by potreboval na svojich serveroch uložiť a zanalyzovať viac ako 380 petabajtov dát.

Uloženie takéhoto objemu dát nie je nemožné (Google podľa odhadov ukladá 10-15 exabajtov dát), no pracovať s ním pre účely cielenia reklamy za pomoci analýzy ľudskej reči už áno.

Ak by sa chcel Facebook takýmto objemom dát vyhnúť, teoreticky by svoje aplikácie mohol nastaviť tak, aby začali rozhovory nahrávať až v momente, kedy zachytia isté kľúčové slová. Na podobnom princípe fungujú smart reproduktory, ale aj smartfóny, ktoré dokážu zareagovať na povely ako „Hej, Siri“ či „Ok, Google“ bez toho, aby vás predtým nahrávali. Facebook by však musel zoznam takýchto kľúčových slov každý deň aktualizovať o nespočetné množstvo nových pojmov podľa toho, kto si uňho zaplatí reklamu v každom jazyku krajiny, v ktorej je Facebook relevantnou sociálnou sieťou.

Ak by sme si aj odmysleli technologické limity takéhoto odpočúvania, prenos takýchto dát sa nedá v sieti len tak zamaskovať. Iste, ak si doma iba necháte nainštalovať router od operátora a o viac sa už nestaráte, prenos takýchto dát by vám mohol veľmi ľahko uniknúť. Prenos dát v sieti sa však dá sledovať a pokiaľ by ste monitorovali vašu domácu či pracovnú sieť, takéto odpočúvanie by ste veľmi rýchlo odhalili, rovnako ako bezpečnostní experti. To sa im však za celé roky existencie smartfónov a sociálnych sietí nikdy nepodarilo.

Odpočúvajú nás, ale nie takto

Áno, Facebook skutočne priznal, že počúva vaše rozhovory. Nie však tak, ako si myslíte. Pred niekoľkými rokmi sa Facebook priznal (podobne ako Google či Apple), že najal externé spoločnosti na to, aby počúvali vaše rozhovory. Nie však tie, ktoré sa odohrávajú mimo vášho smartfónu, ale tie, ktoré posielate vašim priateľom a rodine ako hlasové správy prostredníctvom aplikácie Messenger.

Účelom tohto „odpočúvania“ nebolo získavanie dát pre reklamné účely, ale kontrola kvality algoritmov, ktoré sa starali o automatický prepis hovoreného slova na text. Amazon, Google a Apple tieto algoritmy využívajú v rámci svojich hlasových asistentov Alexa, Assistant a Siri, medzi ktoré chcel svojho času Facebook (dnes už Meta) zaradiť aj vlastného asistenta v podobe zariadení Portal.

Toto samozrejme nie je jediný odpočúvací škandál, ktorý sa vo svete technológií objavil. Stovky mobilných hier, ktoré si od používateľov vyžiadali prístup k mikrofónu, následne tento prístup zneužívali na odpočúvanie toho, čo pozeráte v obývačke na vašom televízore. Autori týchto hier tieto dáta následne predávali reklamným spoločnostiam, ktoré tak boli schopné presnejšie cieliť reklamy podľa sledovaných filmov, seriálov a relácií. Ako však vidíte, prišli im na to a to ani nie sú pod takým drobnohľadom, ako Facebook.

Takto to funguje naozaj

Ako sme spomínali, Facebook a ďalší technologickí giganti, majú oveľa lepšie metódy pre zber zaujímavých dát o vás, než prostredníctvom odpočúvania. Viaceré z nich pritom znejú oveľa neuveriteľnejšie, než prvotná konšpirácia.

Povedzme teda, že ste sa v práci rozprávali s kolegom o tom, že si práve zarezervoval dovolenkový pobyt na gréckom Rodose. Tešíte sa s ním, no po návrate z obednej prestávky ste sa pustili späť do práce a na Rodos ste zabudli – bez jeho vyhľadávania na internete či bez toho, aby ste vo vašej vzájomnej konverzácii o plánovanej dovolenke pokračovali cez Messenger, WhatsApp či Instagram. Aj napriek tomu sa vám doma večer pri prehliadaní Instagramu medzi príspevkami od priateľov zrazu zobrazila reklama na all inclusive pobyt na Rodose. Ako to?

Facebook váš rozhovor odpočúvať nemusel. Bohate mu stačí, že vďaka cookies v prehliadači vie, že takýto pobyt si v ten deň zarezervoval váš kolega, s ktorým sa zdržiavate na jednom mieste (prístup k polohe) alebo sa obaja v práci pripájate na tú istú Wi-Fi sieť.

Ak si extrémne nechránite vaše súkromie a bežne používate sociálne siete, Facebook vie, aké stránky prehliadate, kde sa pohybujete, s kým sa objavujete na spoločných fotografiách, kde ste študovali a kde pracujete, aké sú vaše záujmy, vzory a idoly, ale aj aké sú vaše názory na politiku či spoločenské dianie. V čom je ale Facebook ešte lepší ako v zbere dát, je ich párovanie.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Facebook o používateľoch svojich sociálnych sietí vedie tzv. tieňové profily, ktoré obsahujú dáta, ktoré ste Facebooku neodovzdali, no podarilo sa mu ich nájsť na iných miestach. Tieto dáta prepája s vašimi vlastnými profilmi na Facebooku, Instagrame či WhatsAppe, aby o vás vytvoril dokonalý profil využívaný v rámci jeho reklamnej siete. Samozrejme nie je jediný, podobné veci robí aj Google a ďalší giganti.

Baader-Meinhof fenomén

Spomínaný úkaz o tom, ako zrazu na internete natrafíte na niečo, čo ste len nedávno objavili, započuli alebo preberali pri rozhovore, má ešte jedno vysvetlenie. Ide o tzv. ilúziu frekvencie známu aj ako fenomén Baader-Meinhof.

Sám si z detstva pamätám, že keď sme v škole prebrali nový pojem, novú látku či známu osobnosť, zrazu som mal pocit, že táto vec na mňa zrazu vyskakuje odvšadiaľ – v novinách, telke alebo aj pri počúvaní bežných rozhovorov v okolí. Podobnú vec si môžete vyskúšať sami. Skúste si vytipovať akýkoľvek model či farbu auta a do pár dní budete mať pocit, že tento typ auta zrazu stretávate všade.

Reklamy na all inclusive dovolenku v Grécku, digitálny zápisník či nové tenisky, sa vám možno na sociálnych sietiach zobrazovali aj doteraz, no jednoducho ste ich prehliadali, odignorovali a okamžite ich vypustili z hlavy. Až po tom, čo sa o tejto veci zmienil niekto z vášho okolia, ste si začali tie isté reklamy zrazu všímať s mylným dojmom, že sa vám začali zobrazovať až v ten moment.

Takýmto spôsobom sa vám denne na internete zobrazia desiatky reklám, ktoré jednoducho odignorujete. Niektoré sa do vášho vkusu trafia, niektoré dokonca aj do vašich aktuálnych rozhovorov či diania v súkromnom živote, iné zas vypustíte z hlavy rýchlejšie, než zmiznú z vašich obrazoviek.