Pozrite si
Od súkromných pilotovaných letov na obežnú dráhu, až po Kuiperov pás na periférii slnečnej sústavy – budúci rok ponúka široké spektrum vesmírnych misií. Mnohé z nich budú unikátom v celej histórii kozmonautiky. Bude ich oveľa viac, ale v našom prehľade sa skúsme pozrieť aspoň na tie najzaujímavejšie.
Späť na Mesiac
Mesiac sa opäť stáva cieľovou destináciou pre pozemské výpravy. Zatiaľ len v podobe roverov, ale aj to je oživenie oproti dlhému pôstu. 16. júla 2019 oslávime 50. výročie pristátia Apolla 11 na Mesiaci, čo NASA plánuje patrične osláviť, ale očakávame aj nové misie na náš vesmírny satelit.
Čínská sonda Chang’e 4, ktorá je na obežnej dráhe Mesiaca už od 8. decembra 2018, sa na jeho odvrátenej strane pokúsi vysadiť pristávací modul a rover. So Zemou bude komunikovať cez retranslačnú družicu Queqiao. Pristátie, ktorého cieľom je oblasť impaktného kráteru Von Kármán s priemerom 180 km, by sa mohlo uskutočniť už 3. januára.
Podľa Čínskeho úradu pre vedu a techniku v oblasti obrany bude šesťkolesový rover merať teplotu povrchu, analyzovať lunárne skaly a prach a študovať kozmické žiarenie. Misia tiež určí, či je odvrátená strana Mesiaca v dostatočnom rádiovom tieni od pozemských zdrojov, aby bola vhodná na vybudovanie rádiového teleskopu pre skúmanie hlbokého vesmíru.
V druhom polroku 2019 by sa mala na Mesiaci angažovať aj India, ktorá plánuje vysadiť vlastný rover ako súčasť misie GSLV-F10 / Chandrayaan-2. Má sa pohybovať okolo miesta pristátia v blízkosti južného pólu Mesiaca, pozorovať mesačný povrch a prenáša údaje na Zem. Satelit Chandrayaan-2 bude zároveň zhromažďovať informácie o lunárnej topografii, mineráloch, stopách mesačnej atmosféry a hľadať príznaky vodného ľadu.
Do tretice by sa už vo februári mohol na Mesiaci ocitnúť aj rover sondy Beresheet, ktorá je spoločným dielom izraelskej vlády a súkromnej spoločnosti SpaceIL. Tá sa o dosiahnutie Mesiaca snažila pôvodne v rámci súťaže Google Lunar X Prize, ktorá bola kvôli neschopnosti súťažiacich naplniť (opakovane predĺžené) termíny zrušená.
SpaceIL však zrejme skutočne v dohľadnej dobe na Mesiaci pristane. Sonda Beresheet už úspešne prešla testovaním a z kozmodrómu Cape Canaveral by ju k Mesiacu mala vypraviť raketa SpaceX Falcon 9.
Živo bude aj na Marse
Na Marse stále operuje doteraz najväčší rover Curiosity a vedci z NASA sa budú aj v budúcom roku pokúšať nadviazať spojenie s jeho predchodcom Opportunity. Rover Opportunity sa odmlčal 10. júna 2018. Keď jeho lokalitu zasiahla celoplanetárna prachová búrka, sonda prešla do hibernácie, z ktorej sa zatiaľ nedokázala prebudiť.
Riadiaci pracovníci misie počúvali rover v širokom rozsahu časov a frekvencií s využitím prijímača Deep Space Network, no zatiaľ bezvýsledne. NASA sa bude o nadviazanie spojenia snažiť ešte niekoľko mesiacov, kým v prípade neúspechu vyhlási 15-ročnú misiu za ukončenú.
Kde ale jedni končia, iní začínajú. Vedci sa už tešia na začiatok experimentov landeru InSight. Stacionárna sonda by mala začať vŕtať do povrchu Marsu na prelome januára a februára.
Do konca januára vedci aktivujú seizmometer a InSight použije svoje robotické rameno na nastavenie tepelnej sondy. Cieľom misie je zlepšiť pochopenie planetárnej štruktúry a vnútornej geológie Marsu.
Záhady ďalekých svetov
Jeden z piatich vyslancov pohybujúcich sa na hraniciach slnečnej sústavy pripravuje na začiatok nového roka pre vedu aj fanúšikov kozmonautiky oneskorený vianočný darček. Americká sonda New Horizons, ktorá nám v lete 2015 ukázala planétku Pluto, preletí 1. januára v tesnej blízkosti objektu Kuiperovho pásu 2014 MU69.
Planétka označovaná aj Ultima Thule, sa nachádza 4 miliardy kilometrov (26,7 AU) od Slnka. Sonda ju minie vo vzdialenosti len 2200 km a na Zem pošle snímky s rozlíšením 30 až 70 metrov na pixel.
Pri historicky prvom prelete okolo objektu Kuiperovho pásu sa dozvieme, či je Ultima Thule blízkym, alebo kontaktným binárnym systémom (v ktorom sa dotýkajú dva kusy hmoty) alebo je to inak. Objekt, či objekty majú priemer 30 kilometrov a majú nepravidelný tvar.
Pomocou palubných prístrojov bude New Horizons mapovať povrchovú geológiu objektu, merať povrchovú teplotu, hľadať znaky aktivít podobných kométam (ako topenie ľadu) a plniť ďalšie úlohy misie.
Hayabusa 2 bude „ťažiť“ horninu z asteroidu Ryugu
Kozmickí baníci sú síce zatiaľ aktívni len v teoretickej a mediálnej rovine, ale základy pre toto odvetvie by mohli vzniknúť podobným spôsobom, aký chystá sonda Hayabusa 2 japonskej kozmickej agentúry JAXA.
Pravdepodobne koncom januára Hayabusa 2 extrahuje vzorky z povrchu asteroidu Ryugu. Zatiaľ sa JAXA pokúša nájsť optimálne miesto pre sondu, dostatočne ploché, aby mohla bezpečne pracovať.
V decembri 2019 sonda odoberie posledné vzorky a začne svoju cestu späť na Zem. Ak všetko pôjde dobre, získame prvý odber vzoriek z asteroidu, ktoré sa dostanú na analýzu na Zem.
Dočkáme sa pilotovaných letov prvých súkromných vesmírnych lodí
Boli to roky vývoja a tvrdej práce vedcov, aj inžinierov, ale v roku 2019 by sme mali dospieť do finále. Mali by sa konečne uskutočniť prvé pilotované lety súkromných lodí.
Nemáme na mysli práve dopravné prostriedky „skokanov na ´hranice´ vesmíru“ akými sú Virgin Galactic a Blue Origin, hoci, zhodou okolností, v roku 2019 začnú s komerčnou prevádzkou aj oni.
Testovacie lety „skutočných“ kozmických lodí však chystajú SpaceX, aj Boeing. Je najvyšší čas, lebo v apríli vyprší zmluva NASA s Roskosmosom. Hoci obe strany sa dohodli na predĺžení spolupráce a dokonca americké súkromné lode by mali na ISS voziť recipročne aj ruských kozmonautov, pre USA ide o strategickú záležitosť.
Už 17. januára SpaceX v spolupráci s NASA vynesie pomocou rakety Falcon 9 kozmickú loď Crew Dragon k ISS, zatiaľ bez posádky. Ak bude tento test úspešný, pilotovaná misia sa môže uskutočniť 18. júna. Na túto výpravu sú pripravení astronauti NASA Doug Hurley a Bob Behnken.
V marci sa má uskutočniť aj prvý bezposádkový let konkurenčnej lode CST-100 Starliner od Boeingu. Odštartuje pomocou rakety Atlas 5 od United Launch Alliance a takisto má priletieť k ISS.
Po úspešnom teste bude nasledovať pilotovaný let s astronautom Boeingu Chrisom Fergusonom a astronautmi NASA Ericom Boeom a Nicole Mann. Podľa NASA by sa tento let mohol uskutočniť v auguste 2019.
V oboch prípadoch ide o sedemmiestne lode, takže ak všetko pôjde podľa plánov, na trase Zem-Medinárodná vesmírna stanica ISS, ale aj na vzdialenejších destináciách bude omnoho rušnejšie, než dnes. SpaceX už dávnejšie prezradila svoje plány na cis-lunárne lety.
Fascinujúce galérie
V budúcom roku sa určite dočkáme aj unikátnych záberov z našich vesmírnych vyslancov nielen z Marsu, z Mesiaca, či Ultima Thule. Pôsobivé fotografie Jupitera a Slnka nám prinesú sondy Juno a Parker Solar Probe.
Parker Solar Probe bude pokračovať vo svojej historickej misii „dotýkania sa Slnka“. Jej druhé a tretie perihélium – body, na ktorých je najbližšie k Slnku na obežnej dráhe – sú naplánované na 4. apríla a 1. septembra.
Následne 26. decembra dostane sonda druhé gravitačné urýchlenie od Venuše. Prelety v blízkosti Slnka pomôžu získať nové poznatky o našej hviezde, o povahe slnečnej koróny a o jej schopnosti tvoriť slnečné búrky.
Sonda NASA Juno skúmajúca najväčšiu planétu Slnečnej sústavy má v roku 2019 naplánovaných viacero perijovií – perijovium je bod orbitálnej dráhy, ktorý je najbližšie k centru Jupitera. Juno dosiahne 18. perijovium 17. februára a 19. perijovium 6. apríla.
Juno už získala mimoriadne podrobné zábery oblačnosti na Jupiteri, ale sonda sa čoraz viac približuje k plynnému obrovi, takže sa môžeme tešiť na zaujímavú „reality show“ z iného sveta.
Zdroj