Pozrite si
Pred 2. svetovou vojnou stúpala sláva vzducholodí, až dosiahla svoj zenit výstavbou dvoch najväčších lietajúcich strojov v histórii – LZ-129 Hindenburg a LZ-130 Graf Zeppelin II. Obidve vzducholode vyšli z dielne nemeckého výrobcu Luftschiffbau Zeppelin.
Stroje určené na transatlantické lety si však užili len malý kúsok slávy. Na konci svojho prvého komerčného letu z Nemecka do USA vzducholoď Hindenburg pri pristáti vzbĺkla a vďaka vodíkovej náplni za necelú minútu zhorela. Výsledkom bolo 36 obetí na životoch a faktický koniec éry vzducholodí.
Inak a lepšie
Aj po 2. svetovej vojne sa občas objavili snahy oživiť vzducholode najmä na lacnú prepravu nákladov na veľké vzdialenosti. Myšlienkou sa zaoberali aj inžinieri v Sovietskom zväze. No narozdiel od teplovzdušných balónov sa vzducholode nikdy nespamätali zo svojej historickej traumy.
Všetko ale môže byť inak vďaka takzvaným hybridným lietadlám. Sú to vzducholode, ktoré sú však ťažšie ako vzduch. Ak vás napadne, či majú potom zmysel, odpoveď znie: majú! Sú to totiž vzdušné plavidlá, len o málo ťažšie ako vzduch. To im umožňuje pristáť na zemi vďaka gravitácii a nepotrebujú priťahovanie a kotvenie lanami, ako ich predchodcovia.
Na lietanie potrebujú aerodynamický vztlak, tak ako bežné lietadlá, ale vďaka nízkej mernej hmotnosti spotrebujú na stúpanie omnoho menej energie. A to je ich druhá výhoda. Zároveň môžu štartovať a pristávať ako vrtuľník bez rozjazdovej dráhy. To je ďalšia výhoda.
Lietajúci obor
Britská spoločnosť Hybrid Air Vehicles verí v budúcnosť hybridných vzducholodí a ich vývoju sa venuje už niekoľko rokov. Projekt hybridnej vzducholode pôvodne vytvorila pre americkú armádu, kde mal slúžiť na prieskumné účely.
Kvôli úsporným opatreniam bol síce v roku 2013 projekt zastavený, ale firme sa podarilo získať z EÚ, od britskej vlády a z ďalších zdrojov financie vo výške 3,4 milióna libier a vývoj dokončiť.
Len nedávno bol vývoj úspešne dovŕšený.
Nakoniec vzducholoď pomenovaná Airlander 10 absolvovala 17. augusta 2016 svoj prvý skúšobný let. Po 20 minútach letu pristála za pozornosti médií aj divákov na letisku Cardington severne od Londýna.
Héliom plnený Airlander 10 unesie desať ton nákladu, dosiahne maximálnu rýchlosť 148 kilometrov za hodinu a s posádkou môže lietať až päť dní. Bez posádky vydrží vo vzduchu dokonca viac ako dva týždne.
Vďaka hybridnej konštrukcii (pri štarte môže otočiť vrtule dohora pre vertikálny ťah) nepotrebuje rozjazdovú dráhu, ale na rozdiel od bežného vrtuľníka môže pristávať kdekoľvek, aj na vode.
Airlander 10 v skratke:
Rýchlosť: 148 km/hod
Výšková dostupnosť: 4900 m
Dĺžka: 92m
Šírka: 43,5m
Výška: 26m
Objem: 38 000 m3
Celková hmotnosť: 20 ton
Nosnosť: 10 ton
Pohon: 4 turbodieslové motory s obsahom 4l a výkonom 4 x 242 kW (325 koní)
Táto hybridná vzducholoď veľkosťou presahuje aj najväčšie dopravné lietadlá, ale zďaleka nie je definitívnou bodkou vo vývoji tohto typu dopravy. Pokiaľ sa osvedčí, Hybrid Air Vehicles hodlá vyvinúť hybridnú vzducholoď Airlander 50 s päťnásobne väčšou nosnosťou.
Zdroj