Účinnosť bežných kremíkových solárnych článkov s jedným P-N prechodom a bez použitia optických koncentrátorov sa pohybuje v lepšom prípade na úrovni 23-25%, u rôznych lacných tenkovrstvových článkov je to aj o polovicu menej. Pre špeciálne solárne bunky na báze gálium-arzenidu, india a pod. a multiprechodové riešenia to síce neplatí, ale tie sú na široké komerčné použitie príliš drahé a sú určené hlavne pre „vojačikov“ a kozmický výskum.
Aj keď, aj tu platí to, čo v politike – vyvarujme sa kategorických tvrdení. Najnovšie už prekonali hranicu 20-percentnej účinnosti aj lacné Perovskite články. Existujú však aj iné možnosti výroby elektrickej energie zo slnka, než fotoelektrický jav.
Najväčší termo-solárny komplex Ivanpah Solar Electric Generating System (ISEGS), ktorý spustili do prevádzky pred vyše rokom v USA, má výkon 392 MW. Slnko sa tu využíva na ohrev pary, ktorá potom poháňa turbíny a generátory, ako v klasickej tepelnej elektrárni.
POZRITE SI: MIT vidí budúcnosť solárnej energetiky ružovo
Iné a pomerne originálne riešenie testuje švédska firma RiPasso Energy. Pomocou zrkadiel sústreďuje slnečné teplo do úzkeho priestoru, podobne ako v bežných termosolárnych elektrárňach, ale teplom namiesto ohrevu pary poháňa priamo Stirlingov motor.
Nejde o motor s vnútorným spaľovaním, kde sa využíva uvoľnené teplo z paliva privedeného do motora, ale tepelná energia, ktorá sa transformuje na mechanickú, sa privádza zvonku. Ide teda o motor s vonkajším spaľovaním – používajú sa napríklad. plynové horáky. V tomto prípade je zdrojom tepla Slnko.
Stirlingov motor Philips z r. 1953. Foto: Wikipedia
Tento motor síce bratia Stirlingovci zostrojili v roku 1816, ale zdá sa, že ho čaká renesancia. Hovorí sa o ňom v superlatívoch ako o motore 21. storočia. RiPasso Energy so svojím solárnym systémom testovaným v púšti Kalahari dosiahla účinnosť premeny slnečnej energie na elektrinu 34%, informoval portál GIZMODO. Pre lepšiu účinnosť sa zrkadlo počas dňa natáča za slnkom.
Testovaný systém s parabolickými zrkadlami s plochou 100 metrov štvorcových by podľa prepočtov dokázal dodať 75 až 85 megawatthodín elektrickej energie ročne. Toto množstvo energie vyrobenej v tepelných elektrárňach by sprevádzala produkcia 81 ton CO2.
POZRITE SI: Budhistické misy inšpiráciou pre super účinné solárne články
Hoci finančná stránka veci zostáva zatiaľ nejasná, RiPasso Energy tvrdí, že má zabezpečené financovanie prvej inštalácie veľkého rozsahu. Praktické nasadenie ukáže, či sa potvrdí vysoká 34 –percentná účinnosť, pretože pri termosolárnych systémoch závisí efektivita aj od vonkajšej teploty a (podobne ako u fotovoltaiky) aj od intenzity slnečného žiarenia. V každom prípade môže ísť o zaujímavú verziu solárnych elektrární, vhodnú najmä pre priemyselné inštalácie.
Zdroj: GIZMODO, Wikipedia