Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Jej priemer je od 468 do 530 km a je dokonca druhou najhmotnejšou planétkou. Vesta je zároveň jediná planétka viditeľná zo Zeme voľným okom. V páse medzi Marsom a Jupiterom (ale aj mimo neho) krúžia tisíce väčších, či menších asteroidov a nespočetné množstvo menších úlomkov. Pozornosť verejnosti si opäť získali nedávno, keď bola predstavená iniciatíva súkromných investorov, ktorí chcú z asteroidov ťažiť platinu, irídium a ďalšie drahé kovy. A zarobiť, pochopiteľne.
PREČÍTAJTE SI: Liekom na recesiu má byť kozmický biznis
Záujem vedcov z NASA je ale viac akademický. Štúdium planétok môže pomôcť pochopiť pravdu o pôvode a zložení planét slnečnej sústavy a mnoho iného. Aj preto sa na svoju Odyseu vydala už 27. septembra 2007 sonda Dawn. Na svojej kozmickej púti využíva unikátny iónový motor, ale aj zrýchlenie v gravitačnom poli Marsu (február 2009). V júli 2011 dosiahla Vestu, štvrtý v poradí objavený asteroid. Za rok poslala sonda na Zem množstvo detailných snímok planétky a ďalšie informácie o jej geologickom zložení. Táto časť misie už bola úspešne zavŕšená. Hasta la vista, Vesta! Cieľom ďalšej etapy sondy Dawn bude najväčší asteroid Ceres.
Umelecká vízia sondy Dawn nad asteroidom Vesta. Povrch Vesty je však reálny, zostavený z detailných záberov samotnej sondy
Pôvodne augustový termín na štart druhej časti vesmírnej púte k planétke Ceres bol presunutý na 5. septembra, pričom do konečného cieľa by mala sonda doraziť po prekonaní piatich miliárd kilometrov začiatkom roku 2015. Po prieskume Ceresu z obežnej dráhy by malo dôjsť k ukončeniu misie v júli 2015.
Na Veste a Cerese sonda Dawn okrem snímkovania uskutoční aj diaľkový geologický a geochemický prieskum.
„Výprava k Veste bola mimoriadne úspešná a my sa vzrušene pozeráme dopredu, k Ceresu“, povedal Robert Mase, projektový manažér misie Dawn z NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL) v kalifornskej Pasadene. JPL pre NASA riadi okrem misie Dawn aj ďalšie projekty, vrátane prieskumu Marsu robotickým roverom Curiosity.
Sonda ukončila pozorovania Vesty už 25 júla a odvtedy ju začali vedci navádzať na špirálovú únikovú dráhu. V tejto fáze sa však objavili problémy s reaktívnym smerovým kormidlom, preto sa riadiace stredisko pokúša závadu diagnostikovať a vykonaný bol aj upgrade softvéru. Podľa odborníkov sa však nejedná o katastrofickú poruchu a sonda bude schopná dokončiť misiu aj bez reaktívneho riadenia. Pohon zabezpečuje motor, ktorý vypudzuje elektricky urýchľovaný prúd iónov xenónu o priemere asi 30 cm. Hoci ťah motora je veľmi malý, dokáže pracovať oproti chemickým motorom veľmi dlho (rádovo mesiace) a preto môže udeliť kozmickej sonde vysoké zrýchlenie.
O poznanie väčší, a to doslovne, oriešok budú musieť rozlúsknuť vesmírni baníci, ak budú chcieť dopravovať na Zem tony, či kilotony kovovej rudy. Ale tento hlavolam už nechajme na iných kúzelníkov.
Viac podrobností z misie Dawn nájdete na stránkach NASA.
Foto: NASA