Pozrite si
„Pekelný Jupiter“, obrovská exoplanéta WASP-121 b, vzdialená od Zeme 855 svetelných rokov, má extrémne počasie, ktoré si ťažko dokážeme predstaviť. Hoci Jupiter v našom solárnom systéme tiež nie miestom na relax, jeho radiácia a búrky sú oproti tejto planéte takmer idylkou.
Spomínaná exoplanéta WASP-121 b bola objavená v roku 2015 a je jednou z najznámejších a najpreštudovanejších exoplanét. Plynný obor s hmotnosťou asi 1,18-krát vyššou a 1,81-krát väčší ako Jupiter obehne svoju hviezdu len za 1,27 dňa. Dva roky po objavení sa WASP-121 b stala prvou exoplanétou, v ktorej stratosfére sa našla voda.
Astronómovia po skúmaní atmosféry na stálej nočnej strany exoplanéty dospeli k záveru, že má oblaky z odparených kovov, z ktorých pršia tekuté rubíny a zafíry.
Z takmer 5 000 doteraz potvrdených exoplanét patrí vyše 300 (vrátane WASP-121 b) do kategórie horúcich Jupiterov. Táto exoplanéta je zároveň označovaná ako „prototyp“ pre ultra horúci Jupiter.
Keďže planéta obieha veľmi blízko materskej hviezdy, na jej povrchu panuje teplota v rozmedzí 1500 až 3000 stupňov Kelvina.
Kvôli blízkej obežnej dráhe je WASP-121 b tiež slapovo zviazaná so svojou hviezdou. Znamená to, že doba jej otáčania je rovnaká ako doba obehu, preto je planéta k hviezde natočená stále tou istou stranou, tak ako Mesiac k Zemi.
Privrátená strana sa nachádza v permanentnej žiare hviezdy, zatiaľ čo druhá strana je vždy odvrátená, v permanentnej tme. Tím vedcov pod vedením astronóma Thomasa Mikal-Evansa z nemeckého Astronomického inštitútu Maxa Plancka skúmal atmosféru exoplanéty.
Predchádzajúce pozorovania spektrografom HARPS odhalili v atmosfére privrátenej strany množstvo pár ťažkých kovov. Štúdium odvrátenej strany bolo podstatne zložitejšie, pretože je asi 10-krát tmavšia ako denná a vedci preto využili Hubbleov teleskop. Na základe týchto pozorovaní a starších dát dokázali zostaviť podobu atmosféry tohto horúceho sveta.
Kým teplota na dennej strane sa šplhá na 3 000 °K, na odvrátenej strane je zhruba polovičná (1 500 °K). Nie je to žiadna „zima“, ale tento teplotný rozdiel medzi dennou a odvrátenou stranou generuje silné západné vetry, ktoré fúkajú obrovskou rýchlosťou. Podľa astrofyzika Tansu Daylana z MIT vetry na WASP-121 b dokážu prehnať oblaky za 20 hodín okolo celej planéty.
Teplotné rozdiely vyvolávajú aj ďalšie javy. Pri teplotách na dennej strane sa vodná para rozštiepi na vodík a kyslík, ale na chladnejšej pologuli z nich opäť vzniká vodná para. To sa deje aj s ťažkými kovmi, ktoré potom podľa vedcov môžu padať hlbšie do atmosféry planéty.
Ochladený hliník reaguje s kyslíkom a následne sa kysličník hlinitý premení na svoju kryštalickú formu – korund. Ak sa oxid hlinitý kontaminuje stopovým množstvom iných kovov (napríklad vanádom, železom, chrómom alebo titánom), vzniknú drahokamy ako rubín a zafír. Podľa vedcov je preto teoreticky možné, že dažde na exoplanéte WASP-121 b tvoria drahé kamene. Podobné dažde by sa mohli vyskytovať aj na „našich“ plynných obroch – na Uráne a Neptúne, ale aj tu na ich ťažbu môžeme pokojne zabudnúť.
Vedci dúfajú, že ďalšie tajomstvá WASP-121 b a exoplanét všeobecne im pomôže odhaliť Vesmírny teleskop Jamesa Webba, na ktorom si už rezervovali čas na pozorovanie.
Zdroj