Na opačnej strane ChatGPT sedia externí zamestnanci s minimálnou mzdou

Jazykový model ChatGPT od spoločnosti OpenAI uchvátil na prelome roka celý svet, keď dokázal na počkanie vygenerovať zmysluplné texty, vymyslieť funkčný biznis plán a písať funkčné počítačové programy.

Pokrokovosť sa tejto novej technológii poprieť nedá, no spoločnosť stojaca za ňou sa už tak verejne nechváli armádou ľudských zamestnancov s nízkymi platmi, ktorí stoja za jej inteligenciou.

Oponu fungovania ChatGPT poodhalila americká spravodajská televízia NBC, ktorá spracovala rozhovor s 34-ročným Alexejom Savreuxom, trénerom umelej inteligencie pre spoločnosť OpenAI.

Alexej má už niekoľko rokov patriť to obrovského tímu pracovníkov, ktorí na pozadí pre umelú inteligenciu označujú objekty na fotografiách a v textoch, vytvárajú reťazce viet a produkujú ďalšie informácie, ktoré slúžia na školenie AI a zlepšovanie jej odpovedí. „Sme podradní zamestnanci, ale bez nás by žiaden AI jazykový systém neexistoval,“ uviedol Savreux.

Problém tejto práce nie je ani tak v jej samotnej náplni, ale forme a odmenách. Veľké technologické spoločnosti, akou je aj OpenAI, si na tieto úlohy najímajú ľudí prostredníctvom agentúr alebo brigádnických zmlúv, ktoré nie sú stabilné, ich súčasťou nie je zdravotné poistenie a ani žiadne benefity.

Plat v takejto forme na danej pozícii dosahuje nanajvýš 15 dolárov na hodinu, čo je v mnohých štátoch USA iba o čosi viac ako minimálna hodinová mzda stanovená zákonom. V prípade štátu Kansas, odkiaľ pracuje Alexej, to pre OpenAI pôsobí o trochu lepšie. Tam je minimálna hodinová mzda stanovená iba na 7,25 dolára. Kalifornia má túto latku nastavenú na 15,5 dolára, Arizona na 13,85 dolára a Connecticut na 14 dolárov na hodinu.

„Môžete navrhnúť všetky neurónové siete, aké chcete, môžete zapojiť všetkých výskumníkov, akých chcete, ale bez štítkovačov nemáte ChatGPT. Nemáš nič,“ povedal Savreux.

Najímanie externých pracovníkov zo Spojených štátov je už však aj tak veľkým posunom pre OpenAI. Ešte donedávna mala podľa magazínu Times spoločnosť outsourcovať túto prácu do Afriky, kde za značkovanie dát pre umelú inteligenciu dostávali pracovníci odmenu vo výške 1,32 – 2 dolárov na hodinu. Pracovať pritom museli často s hrôzostrašnými dátami.

Internet obsahuje množstvo neželaného obsahu, ktorý sa však nesmie dostať do odpovedí jazykového modelu ChatGPT. Prvou líniou, ktorí ho mali z dátového setu pre tréning umelej inteligencie odstrániť, sa preto stali práve externí pracovníci z Keňe. Tí museli pre OpenAI prechádzať obrovské množstvá textov s obsahom o sexuálnom zneužívaní detí, vraždách, samovraždách, mučení či inceste a to všetko v názorných detailoch.

Spoločnosť OpenAI v tomto smere však nie je ani zďaleka jediná. Využívať na tieto účely mala spoločnosť Sama, ktorá najíma lacnú pracovnú silu v Keňi, Ugande a Indii a ktorej služby už v minulosti využil napríklad aj Google či Meta, ktorá bola ešte do konca minulého roka jej najväčším zákazníkom.

Popisovaný problém nie je nový, ani neriešiteľný. Združenie Partnership in AI, ktorého členom je napr. aj Amazon, Apple, Intel či zmieňovaný Google aj Meta, na problematiku štítkovania dát upozorňovalo už v roku 2021 a neskôr vydalo príručku na zlepšovanie pracovných podmienok pre takýchto zamestnancov. Verejne sa k dodržiavaniu zásad z príručky prihlásil iba DeepMind, dcérsky AI tím spoločnosti Google.

Spoločnosť OpenAI mala podľa posledných informácií z januára celkovo 375 zamestnancov, do čoho však nie sú zarátaní externí pracovníci. Spoločnosť sa k využívaniu lacnej pracovnej sily na budovanie technológie s aktuálne najväčším potenciálom rastu a vplyvu na ľudstvo nevyjadrila.