Keď po desať a polročnom lete doletela sonda Rosetta ku svojmu cieľu a 12. novembra 2014 vypustila na kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko pristávací modul Philae, bol to dôvod na radosť. V riadiacom stredisku European Space Agency (ESA) v nemeckom Darmstadte sa však netešili dlho. Modul sa po pristátí niekoľko krát odrazil od povrchu kométy a nakoniec dopadol v nepriaznivej polohe voči Slnku.
Dôvodom bolo zlyhanie pristávacej trysky. Philae s hmotnosťou 100 kg aj za krátky čas aktívneho pôsobenia stihol poslať na Zem množstvo údajov a zábery z povrchu kométy.
POZRITE SI: Cassini objavil na Titane chemickú senzáciu
Po 50-tich hodinách, keď mu došla energia batérií, sa modul odmlčal a prešiel do režimu spánku. Vedci napriek tomu verili, že ako sa bude kométa približovať k Slnku, zlepšia sa energetické pomery pre solárne batérie a Philae by mohol opäť fungovať. Tento optimizmus sa ukázal oprávnený, pretože po takmer siedmich mesiacoch hibernácie sa 13. júna 2015 vo večerných hodinách pristávací modul ozval riadiacemu stredisku v Darmstadte.
Umelecká predstava modulu Philae na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko. Skutočnosť je menej harmonická. Po zlyhaní pristávacej trysky, ktorá mala modul „prišpendliť“ k povrchu a viacerých odrazoch modul uviazol len na dvoch z trojice nôh.
Philae je na tom údajne dobre. Má prevádzkovú teplotu mínus 35º C a k dispozícii má 24 wattov výkonu, pričom na prevádzku potrebuje aspoň 5,5W. ESA uviedla, že počas relácie o dĺžke 85 sekúnd vyslal Philae prostredníctvom sondy Rosetta, ktorá slúži ako retranslačná stanica, na Zem 300 paketov dát. V pamäti má ďalších 8000 paketov, ktoré vyšle, keď bude opäť v priaznivej konštelácii voči materskej sonde.
POZRITE SI: Atmosféru a metánovú hádanku Marsu preskúmajú sondy MOM aj MAVEN
Pristávací modul Philae je prvým objektom vyrobeným ľudskou rukou, ktorý mäkko pristál na kométe. Vedci teraz dúfajú, že viac energie zo Slnka pomôže obnoviť experimenty, schopné objasniť nám otázky vzniku planét a možno aj vzniku života vo vesmíre. Pre kozmických baníkov, čo chcú na malých asteroidoch ťažiť platinu a irídium, je to zároveň peknou ilustráciou, že fungovanie na povrchu telies s nízkou gravitáciou vôbec nie je jednoduché.
Zdroj: Gizmag, Obr.: ESA