Pozrite si
Nielen odborníkov znepokojuje rastúci trend využívania umelej inteligencie (AI) na úpravu fotografií a videí. Slečny, upravujúce si kilá nadol a poprsia nahor, však nie sú tým pravým problémom, skôr snaha ako bez kontroly faktov zdieľať šokujúci obsah.
Z mesiaca na mesiac narastá počet falošných – fejkových – fotiek, ktoré zaplavujú internet cez sociálne siete. Nepochádzajú vždy len od tvorcov konšpiračného obsahu, alebo ako tichá munícia hybridnej vojny. Známy je napríklad obrázok, ktorý zverejnila iránska vláda v roku 2008. Irán vtedy oznámil, že má deväť riadených striel, z ktorých minimálne jedna dokáže doletieť nad Izrael. Ako sa neskôr ukázalo, fotka bola digitálne pozmenená.
Adobe tento mesiac na konferencii CVPR (Computer Vision and Pattern Recognition) ukázala, ako si vie poradiť s touto problematikou. Pomáha jej pri tom AI a strojové učenie. Už teraz dokáže automatizovať niektoré forenzné procesy v digitálnych snímkach, ktoré sa doteraz vykonávali vysokokvalifikovanými odborníkmi. Adobe podotýka, že táto technológia je ešte stále v štádiu vývoja a nie je preto dostupná ako komerčný produkt.
Hovorca spoločnosti povedal pre portál The Verge, že ide o „výskumný projekt v rannom štádiu,“ ale v budúcnosti chce firma hrať dôležitú úlohu v „rozvíjajúcich sa technológiách, ktoré pomáhajú sledovať a overovať pravosť digitálnych médií“. Ďalej poukázal na súčinnosť spoločnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní, napríklad pri hľadaní nezvestných detí.
Samotná technológia pomocou strojového učenia identifikuje tri typy manipulácie s obrázkami. Spájanie dvoch rôznych obrázkov do jedného, klonovanie, kde sú objekty v obraze skopírované a vložené a odstránenie, keď je objekt úplne odstránený.
Forenzní technici hľadajú stopy po zásahoch v skrytých vrstvách obrazu. Po vykonaní zmien totiž ostávajú v obrázkoch tzv. digitálne artefakty, napríklad digitálny šum (rozdiely v náhodných variantách farieb a jasu vytvorenými obrazovými senzormi). Pri spojení dvoch obrázkov sa tento šum nezhoduje, podobne ako fľak na stane, ktorý pretrieme podobnou farbou, ale nie s presným odtieňom.
Aby táto technológia fungovala, musela firma Adobe najprv naučiť umelú inteligenciu rozoznávať spoločné vzory upravených obrázkov. Nevýhodou týchto postupov je, že rozpoznávajú len tie druhy vzorov, ktoré sa naučili identifikovať a je tak málo pravdepodobné, že objavia artefakty vyššej úrovne. Ako sme však spomínali, zatiaľ ide len o výskum a ten je už teraz na vysokej úrovni.
Zdá sa teda, že fejky v našom digitálnom živote dostanú dôstojného súpera. Paradoxom je, že umelá inteligencia ich na jednej strane pomáha vyrábať a na strane druhej, ich odhaľuje. Väčšina upravovaných fotografií prichádza na svet práve vďaka Photoshopu, špičkovému editoru na úpravu fotiek od Adobe. Žiaden program na svete však nenahradí starodávny systém, v naších lúkach a hájoch nazvaný sedliacky rozum.
Zdroj