Len nedávno vedci z University of Washington informovali, že sa im podarilo uložiť do DNA digitálne obrázky a následne ich prečítať, a zdá sa, že toto pamäťové médium je populárne aj v širších IT kruhoch.
Výskumom využitia DNA ako „večného“ pamäťového média sa zaoberajú tiež švajčiarski vedci z inštitútu ETH (Eidgenössische Technische Hochschule) v Zürichu a najnovšie aj Microsoft.
Podľa magazínu GIZMODO Microsoft oznámil, že vážne skúma techniku na ukladanie dát do DNA a kúpi od spoločnosti Twist Bioscience desať miliónov vlákien syntetickej DNA na ukladanie digitálnych dát.
Microsoft odovzdá dáta ako digitálne sekvencie DNA do Twist Bioscience, tam ich uložia na fyzický nosič (DNA) pomocou syntetickej biotechnológie a následne sa DNA vráti do Microsoftu na ďalšie skúmanie.
Zatiaľ nie je jasné, koľko dát sa Microsoft snaží uložiť, ale podľa IEEE Spectrum dokáže jeden gram molekúl s dlhým reťazcom uchovať až 1 zettabyte dát. 1ZB = 1021 bytov, čo je bilión gigabajtov, alebo 212,8 miliardy DVD.
Vedci z Harvardu boli pred časom trochu opatrnejší, keď odhadli pamäťovú kapacitu DNA „len“ na 5,5 petabitov (5 500 terabitov, alebo 687,5 TB) dát v 1 mm3. Na 1 gram by to bolo rádovo 1000x viac, čo ale zďaleka nesiaha na métu 1 ZB. Ale všetko sú to len odhady a špekulácie.
„Keďže objem digitálnych dát stále exponenciálne rastie, potrebujeme nové metódy pre dlhodobé a bezpečné ukladanie dát,“ povedal Doug Carmean, člen výskumného týmu Microsoft.
Objem dát sa každé 2 roky zdvojnásobuje, ale pamäťové médiá s týmto vývojom nedržia krok. DNA je jedným z možných východísk z tejto situácie, lebo dokáže dáta ukladať bezpečne a na dlhú dobu.