Pozrite si
Kozmonautika nie je bez rizika a nie je to žiadna „brnkačka“ ani pri výpravách do blízkych vesmírnych destinácií, napríklad na Mesiac. Veľké vesmírne agentúry o tom vedia svoje, noví hráči musia často na získanie skúseností absolvovať vlastnú školu života.
Postupne tak vytriezveli aj finalisti súťaže Google Lunar XPRIZE, ktorí mali na Mesiaci pôvodne pristáť s automatickou sondou a lunochodom do konca roku 2017. Nestalo sa tak dodnes, hoci jeden z finalistov – SpaceIL – k Mesiacu skutočne svoju sondu vyslal.
V roku 2019 je skóre „zápasu“ Mesiac vs ľudstvo 2:1 v náš neprospech. V januári sa síce podarilo úspešne pristáť (ako prvému poslovi ľudstva) na odvrátenej strane Mesiaca čínskej sonde Chang’e 4, ale po zdarnom úvode prišli neúspechy. V apríli sme s napätím sledovali pokus izraelskej súkromnej spoločnosti o pristátie na Mesiaci.
Izraelská sonda Beresheet spoločnosti SpaceIL, vynesená raketou Falcon 9, bola prvým objektom súkromnej firmy, ktorý mal pristáť na inom vesmírnom telese. Nakoniec aj pristála, ale príliš tvrdo. Sonda zlyhala počas pristávacieho manévru tesne nad povrchom Mesiaca. Príčinou havárie mala byť porucha jej hlavného motora, riadiace stredisko stratilo telemetrické dáta, keď sa sonda nachádzala 149 metrov nad povrchom.
Medzitým sa veľké nádeje vkladali do indickej misie Chandrayaan 2, ktorá štartovala 22. júla. K Mesiacu nasmerovala tri výskumné objekty – orbiter, lander Vikram a rover Pragyan, ktorý mal Vikram vysadiť v oblasti južného pólu Mesiaca.
Po mnohých aproximačných manévroch bolo finále v podobe pristátia modulu Vikram naplánované na 6. septembra o 22:23 SELČ.
Žiaľ, zdá sa, že sa zopakoval „izraelský scenár“ spred niekoľkých mesiacov.
Ešte v sobotu oznámil predseda Indickej vesmírnej agentúry ISRO Dr. Kailasavadivoo Sivan, že počas pristávania modulu Vikram na mesačný povrch došlo k strate spojenia. Až do výšky 2,1 km nad povrchom let prebiehal normálne, ale potom sa spojenie s modulom prerušilo.
Po analýze prijatých dát ISRO oznámila, že vykonala mimoriadnu korekciu dráhy orbitálnej časti sondy Chandrayaan-2, aby jej dráha letu prebiehala priamo nad miestom pristátia modulu Vikram. Neskôr K. Sivan informoval, že orbiter sondy Chandrayaan-2 objavil na povrchu Mesiaca stopy po dopade pristávacieho modulu Vikram, nasvedčujúce, že išlo o tvrdé pristátie.
Vikram tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončil podobne ako izraelská sonda Beresheet – zničený po tvrdej konfrontácii s Mesiacom. Napriek tomu sa bude ISRO snažiť ešte dva týždne nadviazať s ním spojenie.
Neúspech misie je však len čiastočný. Orbitálna časť sondy Chandrayaan-2 pracuje normálne a počas svojej životnosti (tá by údajne mohla namiesto plánovaných 12 mesiacov dosiahnuť až 7 rokov) bude snímkovať povrch Mesiaca vo vysokom rozlíšení (0,3 m).
Ide o najdokonalejší kamerový systém, aký bol doteraz pri lunárnych sondách použitý. Pomocou ďalších palubných prístrojov bude sonda naďalej pátrať aj po vode na Mesiaci.
Zdroj