Mary Jackson - prvá afroameričanka v NASA, bez ktorej by sme neboli na Mesiaci

Poznáte film Skryté čísla, resp. Hidden Figures v originálnom znení? Hollywood pred takmer dekádou spracoval príbehy niekoľkých afroameričaniek, ktoré boli medzi prvými v NASA.

Najskôr síce začínali v segregovanom krídle v NASA, no vďaka svojim schopnostiam sa napríklad Mary Jackson stala nenahraditeľnou členkou NASA, po ktorej je nakoniec pomenované aj jej sídlo.

Mary Jackson sa však do NASA nedostala ako slepé kura k zrnu, ale svojou neuveriteľnou húževnatosťou v dobe, kedy tmavá farba pleti znamenala stopku v mnohých oblastiach, a to nielen v osobnom, ale aj pracovnom živote.

Mary Winston sa narodila 9. apríla 1921 v Hamptone vo Virgínii. Jej rodičmi boli Ella (rodená Scott) a Frank Winston. Nič viac o jej detstve ale nie je k dispozícii. Prvé školy navštevovala priamo v Hamptone, vždy pritom išlo o černošské školy, čo bolo dôsledkom vtedajších segregačných zákonov.

Napriek nerovným podmienkam preukázala mimoriadny talent a v roku 1937 absolvovala strednú školu George P. Phenix Training School ako jedna z najlepších. Vynikať pritom v segregovanom systéme si vyžadovalo nielen talent, ale aj extrémnu húževnatosť a odhodlanie. Už tento skorý úspech predznamenal jej schopnosť uspieť v náročnom a diskriminačnom prostredí NASA. O tom ale neskôr.

Po strednej škole bola prijatá na Hampton Institute (v súčasnosti Hampton University), historicky černošskú univerzitu v jej rodnom meste. Zaujímavosťou je, že Hampton Institute ponúkal už v tom čase pomerne zaujímavé programy v oblastiach STEM. Tento základ ostro kontrastoval so segregovaným a často nepriateľským prostredím, s ktorým sa stretla neskôr.

V roku 1942 Mary Jackson získala až dva bakalárske tituly (Bachelor of Science) – z matematiky a fyzikálnych vied. Už počas štúdia sa stala členkou spolku Alpha Kappa Alpha Sorority, prvého spolku založeného afroamerickými ženami. Toto naznačuje jej skoré zapojenie do komunity a sietí zameraných na pokrok černošských žien.

Po úspešnom absolvovaní univerzity (1942) čelila Mary Jackson realite obmedzených príležitostí pre vysoko vzdelané černošské ženy. Kým sa doslova prebojovala k nejakej pozícii v NASA, trvalo to neskutočných 9 rokov. Čelila obrovským systémovým bariéram, rasizmu a sexizmu, ktoré bránili jej i ďalším vysoko kvalifikovaným černošským ženám vstúpiť do vybraných odborov.

Mary Jackson mala tituly z matematiky a fyzikálnych vied, no jej prvé zamestnania boli učiteľka v segregovanej škole, recepčná, účtovníčka či úradníčka. Rok učila matematiku na černošskej škole v Calvert County v Marylande. V 1943 sa vrátila do Hamptonu, pracovala ako účtovníčka v Národnom katolíckom komunitnom centre, ale aj ako recepčná a úradníčka na zdravotnom oddelení Hampton Institute či ako sekretárka a účtovníčka pre klub USO (King Street USO, slúžiaci černošskej komunite).  
V roku 1951 sa stala úradníčkou v Kancelárii veliteľa armádnych poľných síl vo Fort Monroe. Nič z toho ale nebolo to, čo vyštudovala. Tieto pozície, hoci na tú dobu pomerne cenné, tak vôbec nezodpovedali jej vyššiemu vedeckému vzdelaniu. Jej rozmanité úlohy ale zároveň demonštrujú odolnosť a prispôsobivosť, ktorú mala.

Počas tohto obdobia sa 18. novembra 1944 vydala za Leviho Jacksona st., námorníka amerického námorníctva. Na určitý čas prerušila prácu po narodení syna Leviho Jacksona ml.. Neskôr sa im narodila dcéra Carolyn Marie Lewis.

Zaujímavé je, že počas celého života doučovala stredoškolských a vysokoškolských študentov. Jej práca v klube King Street USO, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil špeciálne černošskej populácii Hamptonu, a celoživotné doučovanie demonštrujú skorý a konzistentný záväzok k službe komunite, najmä v rámci černošskej komunity.

V apríli 1951 bola Mary Jackson prijatá do Národného poradného výboru pre letectvo (NACA), predchodcu NASA. Stalo sa tak v kontexte, keď NACA začala najímať afroamerické ženy ako „počítačky“ počas nedostatku pracovných síl v druhej svetovej vojne (od roku 1943). Začala tak pracovať ako „ľudský počítač“, resp. formálne ako výskumná matematička v Langley Memorial Aeronautical Laboratory (dnes Langley Research Center) v Hamptone. Tieto ženy vykonávali zložité výpočty ručne, čo bolo nevyhnutné pre prácu inžinierov pred nástupom počítačov.

Pracovala však v segregovanej výpočtovej jednotke West Area Computing Section, ktorá pozostávala výlučne z afroamerických matematičiek. Podliehala zákonom Jima Crowa platným vo Virgínii, ktoré vyžadovali oddelené toalety, oddelené jedálne a oddelené pracovné priestory.

Jej prvou nadriadenou vo West Computing bola Dorothy Vaughan, ďalšia kľúčová postava z filmu Skryté čísla. Vaughan sa stala prvou černošskou vedúcou v NACA v roku 1949 a bola známa tým, že sa zasadzovala za svoje „dievčatá“. Táto interná sieť „dievčat“ pravdepodobne poskytovala kľúčovú profesionálnu a osobnú podporu, podporovala odolnosť a zdieľané skúsenosti pri navigácii v nepriateľskom segregovanom prostredí NACA.

Neskôr boj Mary Jackson o získanie titulu „inžinierky“ nebol len o povýšení, ale aj o dosiahnutí profesionálneho uznania a postavenia rovného jej mužským a zároveň bielym kolegom. Jej snaha o získanie inžinierskeho titulu zahŕňala prekonanie značných prekážok, čo naznačuje jeho dôležitosť presahujúcu len samotnú pracovnú funkciu. Toto celé výborne vystihuje krátka scéna z filmu Skryté čísla: „Dovoľte sa opýtať, keby ste boli biely muž, chceli by ste byť inžinierom?“ Mary Jackson odpovedá: „Nemusela by som chcieť, už by som ním bola.“

Po dvoch rokoch vo West Computing Mary Jackson prijala ponuku pracovať pre inžiniera Kazimierza Czarneckého v Nadzvukovom tlakovom tuneli (Supersonic Pressure Tunnel – SPT). Presunula sa do Oddelenia výskumu stlačiteľnosti (Compressibility Research Division). SPT bolo pritom impozantné zariadenie – aerodynamický tunel s rozmermi 4×4 stopy (1,2 x 1,2 m) a výkonom 60 000 konských síl (45 MW), ktorý sa používal na štúdium síl pôsobiacich na modely lietadiel a rakiet pri rýchlostiach blížiacich sa dvojnásobku rýchlosti zvuku (Mach 2).

Kľúčovým momentom bolo mentorstvo Kazimierza Czarneckého. Nielenže jej ponúkol praktické skúsenosti s vykonávaním experimentov – čo presahovalo bežné úlohy počítačky – ale tiež ju povzbudil, aby vstúpila do školiaceho programu, ktorý by jej umožnil stať sa inžinierkou. Czarnecki jej konkrétne ponúkol prácu v SPT a praktické experimentálne úlohy nad rámec typických výpočtových povinností. Pdomienil to ale inžinierskym titulom. Na druhej strane ju podporil a aj jej vstup do inžinierskeho školiaceho programu. Bez jeho zásahu a podpory by jej cesta k inžinierstvu mohla byť zablokovaná alebo výrazne oneskorená. Ani tak to ale nemala ľahké, čo zaujímavo zobrazil aj film Skryté čísla.

Musela absolvovať postgraduálne kurzy matematiky a fyziky, pričom tieto kurzy ponúkala vo večernom programe University of Virginia (UVA). Problém bol ale v tom, že kurzy sa konali v priestoroch vtedy výlučne belošskej a segregovanej strednej školy Hampton High School. Jackson tak musela požiadať mesto Hampton o špeciálne povolenie, aby mohla navštevovať kurzy spolu so svojimi bielymi kolegami. Predstúpila pred sudcu i školskú radu a povolenie nakoniec úspešne získala.

Po úspešnom absolvovaní kurzov bola v roku 1958 povýšená na leteckú inžinierku. V tom istom roku sa NACA transformovala na NASA a Mary Jackson sa stala prvou černošskou inžinierkou v histórii tejto novej vesmírnej agentúry. Ako letecká inžinierka následne Mary Jackson pracovala v NASA takmer dve desaťročia.

Jej odbornosť spočívala v analýze údajov z experimentov v aerodynamických tuneloch (ako SPT) a z reálnych letových skúšok lietadiel. Špecializovala sa na mimoriadne zložitú oblasť účinkov medznej vrstvy (prúdenie vzduchu blízko povrchu) na konfigurácie leteckých a kozmických strojov pri nadzvukových rýchlostiach. Jej zameranie na účinky medznej vrstvy pri nadzvukových rýchlostiach ju postavilo do popredia leteckého výskumu počas studenej vojny a vesmírnych pretekov. Táto zložitá, vysoko matematická oblasť bola kritická pre navrhovanie vysokovýkonných vojenských lietadiel a kozmických lodí schopných odolávať extrémnym podmienkam.

Pracovala v niekoľkých divíziách NASA, vrátane Oddelenia teoretickej aerodynamiky podzvukovo-transonickej aerodynamickej divízie (Theoretical Aerodynamics Branch of the Subsonic-Transonic Aerodynamics Division), ale aj v Oddelení výskumu stlačiteľnosti (Compressibility Research Division), Oddelení výskumu v plnom rozsahu (Full-Scale Research Division) a Oddelení vysokorýchlostnej aerodynamiky (High-Speed Aerodynamics Division).  

Počas svojej inžinierskej kariéry bola autorkou alebo spoluautorkou 12 technických prác a výskumných správ pre NACA a NASA. Jej spoluautorstvo 12 recenzovaných technických správ znamená uznávanú odbornosť a prínos k znalostnej základni odboru. Jej prvá správa, publikovaná v roku 1958 a napísaná v spolupráci s Czarneckým, mala názov „Effects of Nose Angle and Mach Number on Transition on Cones at Supersonic Speeds“ (Účinky uhla nosa a Machovho čísla na prechod na kužeľoch pri nadzvukových rýchlostiach).

Táto práca bola kľúčová pre efektívny návrh vysokorýchlostných lietadiel. Zaujímavosťou je, že svoju prvú správu vydala v tom istom roku, kedy sa oficiálne stala inžinierkou (1958). Pod vedením Czarneckého tak v danej problematike pracovala už dlho pred dokončením formálneho kvalifikačného procesu. Počas 50. rokov bola Mary Jackson pravdepodobne jedinou černošskou leteckou inžinierkou v odbore , čo podčiarkuje jej výnimočnosť a prekážky, ktorým čelila.

Prekvapivý krok urobila v v roku 1979. Dosiahla najvyšší možný nevedúci inžiniersky titul, no ďalší postup si vyžadoval stať sa vedúcou, čo bola zablokovaná cesta. Opustila inžinierstvo a dobrovoľne prijala zníženie platovej triedy, aby mohla pracovať v administratíve ako špecialistka pre rovnaké príležitosti (Equal Opportunity Specialist). Tento krok demonštruje, že jej záväzok k rovnosti bol rovnako silný, ak nie silnejší, ako jej vášeň pre inžinierstvo.

Po absolvovaní školenia v ústredí NASA sa vrátila do Langley a obsadila pozíciu manažérky Federálneho programu pre ženy (Federal Women’s Program Manager) v Úrade pre programy rovnakých príležitostí (Office of Equal Opportunity Programs). Pôsobila tiež ako manažérka Programu pozitívnej diskriminácie (Affirmative Action Program Manager).  

V týchto nových rolách pracovala na ovplyvňovaní prijímania a povyšovania ďalšej generácie všetkých ženských matematičiek, inžinierok a vedkýň v NASA. Radila ženám a menšinám, ako študovať a kvalifikovať sa na povýšenie a snažila sa zviditeľniť úspešné ženy a menšiny v odbore.

Mary Jackson odišla do dôchodku z NASA v roku 1985 po 34 rokoch práce. Jackson ale nepracovala len v NASA. Popri prácu viac ako 30 rokov pôsobila ako vedúca oddielu skautiek (Girl Scout) v Hamptone. V 70. rokoch pomáhala afroamerickým deťom a mládeži vo vedeckom krúžku komunitného centra King Street v Hamptone postaviť miniatúrny aerodynamický tunel a vykonávať v ňom experimenty.

Okrem toho pôsobila ako predsedníčka výročných kampaní United Way v Langley , bola členkou Národnej technickej asociácie, čo bola najstaršia afroamerická technická organizácia v USA a spolku Alpha Kappa Alpha.

Počas života získala Mary Jackson niekoľko ocenení a vyznamenaní, vrátane Ceny Apollo Group Achievement Award (1969) a titulu Dobrovoľníčka roka v Langley (1976). Získala tiež ocenenie Daniels Alumni Award za službu znevýhodnenej mládeži, uznanie od Národnej rady černošských žien, Cenu za prácu v kampani Combined Federal Campaign (1972), Cenu Langley Research Center za vynikajúce dobrovoľníctvo (1975) a Cenu spolku Iota Lambda pre vynikajúcu vedkyňu polostrova (1976). Bola tiež ocenená charitatívnymi organizáciami za svoje vodcovstvo a službu.  

Jej najvýznamnejšie uznanie však prišlo posmrtne, z veľkej časti vďaka fenoménu Skrytých čísel. Jej príbeh, spolu s príbehmi Katherine Johnson a Dorothy Vaughan, získal celosvetovú pozornosť vďaka knihe Margot Lee Shetterly z roku 2016 Hidden Figures: The American Dream and the Untold Story of the Black Women Who Helped Win the Space Race – Skryté čísla: Americký sen a nerozpovedaný príbeh černošských žien, ktoré pomohli vyhrať vesmírne preteky a následnej filmovej adaptácii z roku 2016.

Jackson mala síce významnú kariéru a získala viaceré ocenenia počas života, avšak najvyššie pocty (Zlatá medaila Kongresu, pomenovanie ústredia NASA) prišli viac ako desaťročie po jej smrti. Tá bola udelená posmrtne v roku 2019 na základe zákona Hidden Figures Congressional Gold Medal Act (H.R. 1396). Zákon ocenil aj Katherine Johnson, Dr. Christine Darden, Dorothy Vaughan (posmrtne) a všetky ženy – počítačky, matematičky a inžinierky – ktoré pôsobili v NACA/NASA v rokoch 1930 až 1970.

Zároveň budova ústredia NASA vo Washingtone D.C. bola v júni 2020 premenovaná na Mary W. Jackson NASA Headquarters. Budova sa, mimochodom, nachádza na adrese 300 Hidden Figures Way SW.

Životná cesta Mary Jackson – od segregovaných škôl v Hamptone až po pozíciu priekopníckej inžinierky NASA a oddanej obhajkyne rovnosti – ukazuje silu ľudského ducha a odhodlania. Čelila obrovským bariéram rasovej segregácie a rodovej zaujatosti, ktoré ale dokázala prekonať vďaka svojmu intelektu a vytrvalosti.

Jackson tak zanechala nielen významné výskumy a zistenia v oblasti leteckej a kozmickej vedy, ale zároveň pomohla budúcim generáciám žien a menšín v oblastiach STEM. Jej životný príbeh tak môže slúžiť ako silná prípadová štúdia o diverzite a potrebe pokroku.