Žena, vedkyňa a právnička, vďaka ktorej máme operačné systémy ako ich poznáme dnes. Bez nej by určite vznikli, no ktovie kedy.
Mary Allen Wilkes totiž zohrala kľúčovú rolu pri vývoji softvéru pre počítač LINC. Bola hlavnou architektkou softvéru a napísala operačný systém LINC v čase, keď koncept operačných systémov nebol ešte ani v plienkach.
Obsah pokračuje pod reklamouPozrite si aj ďalšie ženy, ktoré zmenili svet technológií v našej špeciálnej rubrike Ženy v technológiách.
Mary Allen Wilkes sa narodila 25. september v roku 1937 Chicagu v americkom štáte Illinois. Jej otec bol episkopálny duchovný a matka sa venovala kresťanskej výchove a neskôr aj vedeniu škôlky. Počas detstva sa viackrát presťahovala a okrem Chicaga žila aj na Floride či v Baltimore, kde aj navštevovala kvakerskú školu.
Podľa vlastných slov absolvovala aj kurz priestorovej geometrie, pretože ju bavila matematika. Budúcnosť jej predpovedal už učiteľ geografie v 8. triede, ktorý keď videl ako Mary Allen myslí, povedal jej, aby sa stala počítačovou programátorkou. Po ukončení strednej školy Wilkes študovala filozofiu a teológiu na ženskej univerzite Wellesley College. Tu získala bakalársky titul a chcela ďalej študovať právo. Kvôli prekážkam, ktorým v tej dobe ženy v tejto oblasti čelili, ju od toho priatelia a jej mentori odrádzali.
Filozofia ju vraj zaujala pre svoje logické aspekty, ktoré sa vraj neskôr ukázali byť neoceniteľné v jej kariére v počítačovej vede. Sama Mary Allen často zdôrazňovala prepojenie medzi filozofiou a programovaním, pričom logické myslenie, ktoré si osvojila štúdiom filozofie, jej poskytlo pevný základ pre prácu s počítačmi.
Po ukončení Wellesley College v roku 1959, Mary Allen nastúpila do Lincoln Laboratory na prestížnom Massachusetts Institute of Technology (MIT) a to aj napriek svojmu filozofickému vzdelaniu. A možno práve vďaka nemu a jej logickým schopnostiam a schopnostiam riešiť problémy rýchlo, sa adaptovala v rýchlo sa rozvíjajúcom svete počítačov. Najskôr pracovala ako programátorka s diernymi štítkami pre IBM, neskôr sa zapojila do projektu rozpoznávania reči, kde programovala počítače IBM 704 a IBM 709.
V tom čase totiž bolo Lincoln Laboratory špičkové výskumné centrum, kde sa vyvíjali pokročilé technológie, vrátane raných počítačov. Práve tu sa Mary Allen Wilkes stala v roku 1961 súčasťou tímu, ktorý vyvíjal LINC.
LINC, skratka pre Laboratory Instrument Computer, bol revolučný stroj, ktorý sa často označuje za predchodcu osobného počítača, ba dokonca za otca osobného počítača. Jeho cieľom bolo prepojiť počítač priamo s vedcami v laboratóriu, umožniť im interaktívne ovládanie, programovanie a okamžité vyhodnocovanie výsledkov. Tento koncept bol v 60. rokoch minulého storočia radikálny, keďže vtedajšie počítače boli obrovské sálové stroje, prístupné len cez operátorov a fungujúce na princípe dávkového spracovania.
Wilkes zohrala kľúčovú úlohu v tomto projekte a stala sa priekopníčkou v oblasti interakcie človeka s počítačom. Najskôr sa podieľala na simulácii prevádzky LINC počas jeho fázy návrhu na počítači TX-2, potom navrhla konzolu pre prototyp LINC a neskôr napísala aj detailný a používateľsky jednoduchý návod na obsluhu pre finálny dizajn konzoly. To najdôležitejšie je, že bola hlavnou architektkou softvéru a napísala operačný systém LAP (LINC Assembly Program) v čase, keď koncept operačných systémov nebol ešte ani v plienkach.
Operačný systém napísaný v assembleri bol vraj neuveriteľne efektívny a používateľsky prívetivý, čo bolo kľúčové pre vedcov, ktorí nemali rozsiahle programátorské znalosti. Wilkes bola natoľko dôležitá, že navrhla nielen pôvodný operačný systém, ale aj jeho iterácie až po LAP6!
LAP6 bol pritom až revolučný operačný systém, ktorý umožňoval pripravovať, upravovať a manipulovať s dokumentmi v reálnom čase pomocou klávesnice a displeja, podobne ako dnes známe počítače. LAP6 obsahoval techniku úpravy rolovania, ktorá využívala algoritmus navrhnutý jej kolegami, Mishellom J. Stuckim a Severom M. Ornsteinom.
Pásky LINC plnili funkciu rolovania a zároveň poskytovali interaktívne možnosti ukladania dokumentov a programov. Dokumenty programu bolo možné previesť do binárneho kódu a spustiť. Používatelia pritom mohli integrovať svoje vlastné programy s LAP6 pomocou odkazu poskytnutého systémom a vymieňať si malé pásky LINCu, aby si mohli zdieľať programy, čo bola veľmi skorá forma open source.
Samotný počítač LINC sa vraj vyznačoval interaktivitou, relatívnou malosťou a cenovou dostupnosťou v porovnaní so sálovými počítačmi. Bol to inovatívny stroj s 12-bitovou architektúrou, displejom, grafickými schopnosťami, magnetickou páskou LINCtape, klávesnicou a svetelným perom. Bol navrhnutý pre real-time spracovanie dát z laboratórnych experimentov. Zaujímavé je, že bol pôvodne určený pre neurofyziologický výskum, kde sa používal na analýzu mozgových vĺn a nervových impulzov, no neskôr sa jeho využitie rozšírilo aj do iných vedeckých oblastí.
Po niekoľkých rokoch vývoja v roku 1965 Mary Allen Wilkes presťahovala počítač LINC do svojej spálne. Tým sa okrem iného stala jednou z prvých ľudí, ktorí používali počítač doma na osobné účely. V tom čase totiž boli počítače ešte stále obrovské, drahé a určené pre vládne a firemné inštitúcie. Jej domáca práca s LINC je aj preto považovaná za priekopnícku.
Iným priekopníckym krokom je to, že LINC programovala na diaľku z domu v Baltimore, pričom počítač LINC bol fyzicky umiestnený v Lincoln Laboratory v Massachusetts. Využívala na to telegrafické linky a špeciálne upravený diaľkový terminál, čo zas predstavovalo raný typ diaľkovej práce a interakcie s počítačovými systémami. V tom čase ani takéto čosi neexistovalo úplne bežne. Dnes je to pre nás prakticky samozrejmosť.
Okrem toho bola Wilkes aj priekopníčkou v oblasti práce z domu. V 60. rokoch minulého storočia bol totiž koncept práce na diaľku z domu absolútne neznámy.
V roku 1972 Mary Allen Wilkes odišla z Lincoln Laboratory, aby si splnila dávny sen o právnom vzdelaní. Kým sa tak stalo, cestovala so svojim mužom Wesleym Clarkom ako súčasť skupiny amerických počítačových vedcov do Číny za účelom výmeny vedomostí. Po návrate sa zapísala na Harvard Law School, kde získala právnický titul.
Nasledujúcich až 40 rokov pracovala ako právnička. Venovala sa súdnym sporom, pracovala ako asistentka okresného prokurátora a neskôr ako arbitra pre Americkú arbitrážnu asociáciu. V rokoch 1983 až 2011 vyučovala na Harvardskej právnickej fakulte v programe Trial Advocacy Program.
Až v neskoršom veku sa jej práca začala dostávať zaslúženého uznania. Získala prestížne ocenenia, vrátane priekopníckeho ocenenia IEEE Computer Society Computer Pioneer Award v roku 2001. Jej práca na LINC a LAP6 totiž mala významný vplyv na vývoj počítačov, ako ich poznáme dnes. Bola jednou z prvých programátoriek, ktoré sa zamerali na používateľskú prívetivosť a interaktivitu. Jej prístup k programovaniu a dizajnu softvéru totiž pomohol sprístupniť počítače širšiemu okruhu ľudí.
Wilkes hovorievala: „Mali sme vtedy zvláštny názor, že softvér by mal byť úplne, absolútne bez chýb. Bohužiaľ, je to názor, ktorý sa nikdy celkom neuchytil.“
Mary Allen Wilkes zanechala v oblasti počítačovej vedy nezmazateľnú stopu, pričom jej príbeh môže byť veľkou inšpiráciou pre ženy v STEM. Wilkes bola vizionárkou, ktorá predbehla svoju dobu a pomohla formovať svet technológií.
