Pozrite si
Hoci väčšina záberov z povrchu Marsu ukazuje čistú púšť, maximálne s vyschnutými riečiskami, nie je to celkom pravda. Aj dnes sa na Marse vyskytuje voda a to občas dokonca v tekutom stave. Môže tam teda aj dnes existovať aspoň mikrobiálny život?
Na túto otázku bude hľadať odpoveď aj európsko-ruská misia ExoMars, ktorá je momentálne na ceste k nášmu susedovi.
Tekutá voda, ktorá sa v lete na Marse za určitých podmienok vyskytuje, však ani zďaleka nepripomína zurčiace potoky a riavy Zeme. Sú to skôr priesaky roztopeného ľadu, ktoré sa po krátkom putovaní strácajú v piesku. Ale nebolo to tak vždy.
Pobrežie bičované vlnami tsunami
Už dávnejšie zábery roveru Curiosity ukázali vyschnuté korytá riek a potokov s charakteristickými okruhliakmi vytvarovanými tečúcou vodou.
Zdá sa však, že pred miliardami rokov omýval povrch Marsu aj oceán. Dôkazov je viacero. Podľa vedcov z Planetary Science Institute sa nachádzajú na povrchu Marsu oblasti so zmenenou povrchovou štruktúrou, zodpovedajúcou nánosom, aké by mohla spôsobiť obrovská tsunami.
Ich rozloženie totiž korešponduje s výškou terénu a v horských oblastiach sa nevyskytujú. Takéto tsunami mohli vzniknúť po dopade obrovských meteoritov, či malých asteroidov do oceánu.
Ak bolo ale na Marse toľko vody, že tvorila oceán, kam zmizla? Aj na to už vedci tušia odpoveď.
Kyslík z vody
Chemické rozbory prevádzané roverom Curiosity pomocou prístroja ChemCam ukazujú, že tamojšia atmosféra mala v minulosti viac kyslíka, ako dnes. Naznačuje to vysoký podiel oxidov mangánu v skúmaných horninách v oblasti Kimberley v kráteri Gale.
Oxidy mangánu v zistenej koncentrácii pritom zjavne museli vzniknúť v prostredí s dostatkom kyslíka a vody, myslia si vedci z NASA.
Podľa teórie bola voda na Marse postupne rozložená ionizujúcim žiarením na vodík a kyslík. Stalo sa tak, keď Mars po oslabení magnetického poľa prišiel o prirodzený štít na ochranu pred nabitými časticami.
Ľahký vodík stúpal hore a vďaka slabej gravitácii Marsu postupne unikol do vesmíru. Kyslík vytvoril zlúčeniny s mangánom a ďalšími prvkami.
Zdá sa teda, že podmienky na Marse boli v ďalekej minulosti veľmi podobné tým pozemským. Teplota atmosféry bola vyššia než dnes a nachádzal sa v nej dostatok kyslíka, aj vody.
To vytvára indície, že Mars bol v tých časoch celkom príjemným miestom pre život, prinajmenšom pre mikrobiálny. Ionizujúce žiarenie však za mnoho miliónov rokov rozložilo vodu, vodík unikol a kyslík sa postupne naviazal na zlúčeniny v horninách. Budúci kolonizátori budú vďační aj za takúto jeho formu, pretože z oxidov budú vedieť kyslík opätovne získať.
Dôležité je, že Curiosity nie je jediným prieskumníkom, ktorý túto teóriu potvrdzuje. O mnoho tisíc kilometrov ďalej dospel k podobnému zisteniu aj dodnes funkčný rover Opportunity, uviedol magazín GIZMODO.
Aj táto sonda nedávno identifikovala horniny s vysokým podielom mangánu , takže nejde o anomáliu z krátera Gale.
Podľa šéfky výskumu, Niny Lanza z Los Alamos National Laboratory v Novom Mexiku, takéto mangánové zlúčeniny vznikajú na Zemi len prostredníctvom pôsobenia atmosférického kyslíka, alebo mikróbov.
Kyslík v atmosfére sa všeobecne považuje za indikátor života, ale nemusí to tak nevyhnutne byť. Ako je to v skutočnosti na Marse, ukážu až ďalšie výskumy a ďalšie sondy. Pristávací modul Schiaparelli z misie ExoMars by mal dosadnúť na povrch planéty už 19. októbra tohto roku, pričom celý projekt ExoMars je zameraný na hľadanie stôp života.
Zdroj