Pozrite si
Renesančný propagátor, ale hlavne realizátor prevratných technológií Elon Musk, za ktorým sú spoločnosti ako Tesla, SpaceX, The Boring Company, či Neuralink, sa nikdy netajil tým, že sníva o osídlení Marsu.
Nie ako autori sci-fi, alebo ako fanúšikovia kozmonautiky. Musk je mužom činu, preto založil firmu, ktorá na „dobytí“ Marsu aktívne pracuje, hoci zatiaľ tam neposlala jedinú sondu. Napriek tomu už SpaceX stihla zbúrať všetky zaužívané predstavy.
Stala sa najúspešnejšou súkromnou kozmickou spoločnosťou, lieta s nákladmi na ISS, čoskoro (zrejme už na jar) pribudnú aj pilotované lety s loďou Crew Dragon, vynáša satelity na nízke, aj geostacionárne obežné dráhy a už dnes prevádzkuje v rámci projektu Starlink najväčšiu flotilu (cca 180) satelitov na svete.
Pritom už tento týždeň má pribudnúť ďalších 60 satelitov Starlink na poskytovanie internetu – štart bol niekoľkokrát odložený kvôli nepriaznivému počasiu nad Floridou. Ďalší termín štartu Falconu 9 s nákladom družíc Starlink je práve dnes o 14:06 UT.
Elon Musk má však s Marsom veľké plány a nie je žiadnym tajomstvom, že zakladateľ a generálny riaditeľ SpaceX verí v multiplanetárnu budúcnosť ľudstva, s Marsom ako hlavnou destináciou v úvode. Okrem uletených nápadov o terraformácii Marsu pomocou termonukleárnych výbuchov nad polárnymi čiapkami sa vážne zaoberá jeho osídľovaním.
Už skôr sme písali o jeho predstave, že v polovici storočia by mohla na Marse fungovať trvalá kolónia ľudí zo Zeme. A nie hocijaká. Šéf SpaceX ráta s miliónom osídlencov v marťanských habitatoch.
Túto predstavu Musk opäť zdôraznil v sérii tweetov, kde načrtol plán postaviť mesto na Marse do roku 2050 a naplniť ho 1 miliónom ľudí. Nechajme teraz bokom polemiku, či by bolo racionálne všetkých „Marťanov“ sústrediť v jednom veľkomeste. Okrem výhod by to malo aj riziká. Podstatné je, ako by sme tam mohli toľko ľudí a materiálu vôbec dopraviť.
A toto je problematika, v ktorej sa Elon Musk cíti ako doma. Aby sa to dalo zrealizovať, budeme potrebovať omnoho silnejší nosič ako osvedčený Falcon 9, či dokonca Falcon Heavy s 27 motormi Merlin. Ten by síce vedel vyslať na Mars slušný náklad, ale na mnohočlennú posádku s výbavou na cestu a hlavne na pobyt na Marse to nestačí.
Vysielanie marsovských roverov zjavne nie je priorita SpaceX. Preto pre lety na Mars a aj vzdialenejšie planéty vyvíja kozmickú loď Starship (čiže hviezdnu loď) a extrémne výkonný nosič Super Heavy. Ten má byť ešte výkonnejší, než doposiaľ najsilnejšia raketa Saturn V použitá pri letoch na Mesiac.
Starship bude mnohonásobne použiteľná kozmická loď, ktorá dokáže do vesmíru dopraviť na palube až 100 cestujúcich a ďalší potrebný náklad.
SpaceX pritom intenzívne pracuje na znižovaní nákladov na vesmírne lety. Vďaka opakovane použitému prvému stupňu nosiča Falcon 9 už dnes dokáže vynášať náklady na obežnú dráhu Zeme za bezkonkurenčné ceny. Pri Falcone 9 je pritom teoretický počet štartov kalkulovaný na 10, no Super Heavy vyrobený z nerezovej ocele by mal mať životnosť až 100 štartov.
Musk chce, aby brány Marsu boli otvorené prakticky každému. „Musí to byť také, aby na Mars mohol ísť ktokoľvek, ak chce. Ak nemá peniaze, aby mohol získať na cestu rozumnú pôžičku,“ uviedol Musk.
Je to veľký kontrast oproti tým miliardárom, čo si dožičili niekoľkodňový orbitálny let okolo Zeme s Roskosmosom za cenu desiatok miliónov USD.
Odborníci však momentálne odhadujú, že pilotovaná expedícia na Mars nemá ani tak technické a technologické, ako skôr finančné bariéry. Náklady na (jednu) misiu s návratom na Zem by mohli dosiahnuť údajne až bilión (=1000 milárd!) dolárov. To je zhruba ekvivalent 40-tich ročných rozpočtov NASA a niekoľkonásobne viac, než stáli všetky misie letov Apollo na Mesiac (v prepočítaných cenách ide možno päťnásobok, v absolútnych číslach päťdesiatnásobok).
Zaujímavú prednášku RNDr. Pavla Kalinaya, CSc z Fyzikálneho ústavu SAV o našich možnostiach pilotovaných letov na Mars si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
Elon Musk však nehrá o fazuľky. Povedal, že chce postaviť flotilu s najmenej 1 000 loďami Starship a každý deň vypustiť najmenej tri z nich. Ako to ide dokopy s letmi na Mars nie je celkom isté. Štartové okno sa totiž otvára zhruba raz za dva roky a pri troch štartoch denne sa celkom určite nedá vypraviť 1000 lodí. Idea SpaceX je taká, že lode by čakali na orbite Zeme na parkovacej dráhe, kde by sa doplnilo palivo a k Marsu by sa vydala celá flotila spoločne.
Celé to znie ako čistá fantázia, ale bez vizionárov by nebolo pokroku. Musk už ukázal, že invencia nadšencov v SpaceX nemá limity. Vybudovať sieť vesmírneho širokopásmového internetu Starlink prostredníctvom 12 000 a možno až 30 000 satelitov znie ako čisté šialenstvo. Napriek tomu ich tam bude už v tomto roku viac ako 1000. Žiadna firma, ba ani štát, nič také nikdy nedokázali.
Musk pripúšťa, že je ešte stále potrebné vykonať veľa práce, najmä pokiaľ ide o výrobu pohonných látok. Motory Raptor, ktoré budú používať Super Heavy aj Starship, sú poháňané metánom (na rozdiel od kerosínu, poháňajúceho sériu rakiet Falcon od SpaceX) a tekutým kyslíkom.
Je to ale kalkulované práve na marsovské podmienky. Stopy metánu sa tam síce našli, ale pre návrat na Zem by sa dal metán na Marse hlavne syntetizovať z vody a oxidu uhličitého, ktorých má červená planéta dostatok.
SpaceX teraz intenzívne pracuje na stavbe ďalšieho prototypu kozmickej lode Starship. Predchádzajúci model počas testovania explodoval, ale preukázal, že sa dokáže zdvihnúť zo zeme. Medzitým by sa už na jar (možno v apríli, alebo v máji) mohla stať SpaceX prvou súkromnou firmou, ktorá dokáže uskutočniť let do vesmíru s ľudskou posádkou. Malo by sa tak stať pri prvom testovacom lete pilotovanej lode Crew Dragon k medzinárodnej stanici ISS.
Zdroj