Veľkokapacitné páskové pamäte sa stále používajú ako dátové úložiská hlavne na archiváciu veľkého objemu dát v aplikáciách, kde rýchlosť prístupu nie je rozhodujúcim faktorom. Dôvodom je nízka cena pamäťového média v prepočte na 1 MB, či 1 GB, ak chcete a vysoká spoľahlivosť.
Neprehliadnite: Magnetické pásky slávia šesťdesiatku. Do dôchodku nesmerujú
Hoci ku kľúčovým výrobcom magnetopáskových pamätí stále patrí ich prvý dodávateľ, spoločnosť IBM, latku v záznamovej kapacite aktuálne posunula firma Sony. Jej predstavitelia uviedli, že sa im pomocou nanotechnológií podarilo vyrobiť magnetickú pásku s extra vysokou hustotou záznamu. Vďaka tomu, že aktívna vrstva z nanočastíc má až 74-krát vyšší počet častíc na jednotku plochy, ako existujúce pásky, dokáže nové médium uložiť na jednu magnetickú kazetu úctyhodných 185 TB dát.
S takouto kapacitou magnetické pásky zahanbia aj súčasné harddisky, hoci v rýchlosti čítania, alebo zápisu dát sa s nimi merať nemôžu.
Ak si uvedomíme, že na takejto kazete dokážeme archivovať viac ako 40 tisíc DVD diskov, alebo vyše 277 tisíc CD, na uchovanie filmovej tvorby ľudstva počas celej histórie by sme ich veľa nepotrebovali.
Vysokú hustotu záznamu sa Sony podarilo dosiahnuť vďaka zrnám aktívnej vrstvy, ktoré majú len 7,7 nm v priemere. Zrno pások používaných v súčasnosti má až niekoľko desiatok nanometrov. Nová páska sa skladá z polymérového podkladu a niekoľkých aktívnych vrstiev. Súčasťou výrobného procesu je nanášanie iónov argónu, aby sa zabezpečila jednotná magnetická orientácia aktívnych častíc.
Komerčná dostupnosť nových pamäťových pások zatiaľ nie je známa, príliš vás to však trápiť nemusí. Ako sme už spomínali, tento typ pamätí nie je určený pre osobné počítače, ale pre centrálne počítače a veľké dátové úložiská.
Zdroj a foto: Engadget