Pozrite si
Sovietske mesačné rovery Lunochod 1 a Lunochod 2 otvorili cestu k robotickému prieskumu iných planét. Hoci išlo o reakciu na americký program Apollo „v rámci vtedajších možností“, na svoju dobu predstavovali diaľkovo ovládané robotické vozítka pokrokové a priekopnícke riešenie.
Ako prvý bol na Mesiac dopravený sondou Luna 17 Lunochod 1, ktorý pracoval v mesačnom Mori dažďov desať a pol mesiaca (321 dní) od 17. novembra 1970 do 14. septembra 1971. Prežil tak na Mesiaci 11 lunárnych nocí a prekonal celkovo 10 540 metrov po povrchu nášho vesmírneho suseda. Na Zem odoslal okolo 20 000 fotografií a 25 chemických rozborov.
Jeho nasledovník Lunochod 2 pristál 15.1.1973 v mesačnom kráteri Le Monnier a najazdil až 37 kilometrov, pričom nasnímal až zhruba 80 000 fotografií mesačného povrchu. Vydržal však fungovať len štyri a pol mesiaca, rekord svojho predchodcu tak neprekonal.
To sa podarilo až teraz čínskemu roveru Yutu-2 (v preklade Nefritový králik 2). Tento malý rover je súčasťou misie sondy Chang’e 4. Odštartovala 7.12.2018 a 3. januára 2019 pristála na odvrátenej strane Mesiaca v kráteri Von Karman, ktorý sa nachádza v Aitkenovej panve v oblasti južného pólu Mesiaca.
Čínsky lunárny rover Yutu 2 teraz dosiahol rekord v dĺžke prevádzky na Mesiaci – zatiaľ to podľa Centra mesačného výskumu a vesmírneho programu Čínskej národnej vesmírnej organizácie bolo viac ako 11 mesiacov.
Od 3. januára 2019 na svojej misii Yutu-2 urazil 345 metrov na odvrátenej strane Mesiaca, takže počtom najazdených „kilometrov“ za sovietskymi Lunochodmi zaostáva, ale v tomto prípade sa vedci držia pravidla „radšej pomaly, ale isto“. Vzhľadom na malé rozmery nemá Yutu-2 na palube veľké akumulátory, preto je počas mesačnej noci nútený hibernovať.
Pristávací modul aj rover sondy Chang’e-4 aktuálne ukončili svoju činnosť v závere 12. lunárneho dňa svojho pobytu a 3. decembra prešli do spánkového režimu počas lunárnej noci. Lunárny deň aj noc sa rovnajú 14 dňom na Zemi, čo spolu dáva 28-dňový lunárny cyklus.
Rekordérom je aj predošlá čínska sonda Chang’e-3, ktorá bola 14. decembra 2013 prvou čínskou misiou s pristátím na Mesiaci. Jej pristávací modul funguje na Mesiaci už šesť rokov, čo je najdlhší čas pre aktívnu lunárnu sondu.
Keďže na viditeľnej strane Mesiaca je striedanie dňa a noci opačné, ako na odvrátenej strane, sonda bola 7. decembra prebudená, aby pracovala počas 75. lunárneho dňa svojho pobytu.
Od septembra mohol mesačný povrch skúmať aj rover Pragyan indickej vesmírnej agentúry ISRO. Sonda Vikram, na palube ktorej sa nachádzal, však 6. septembra počas pristávacieho manévru havarovala. Rovnaký osud stihol 12. apríla 2019 aj izraelskú sondu Beresheet. Hoci je Mesiac naším najbližším vesmírnym telesom, dokazuje to, že pristávanie na ňom nie je bez rizika.
Zdroj