Cieľom organizátorov olympijských hier v Japonsku v roku 2020, je vyrobiť olympijské medaily z kovov, ktoré pochádzajú z vyradenej spotrebnej elektroniky.
Nasledujúce olympijské hry by sa mali uskutočniť v roku 2020 v Tokiu. Jedným z úloh organizátorov olympijských hier je aj navrhnúť a vyrobiť olympijské medaily – zlaté, strieborné aj bronzové.
Na výrobu olympijských medaily je potrebný dostatok materiálu. Hostiteľské krajiny olympijských hier zvyčajne žiadajú regionálne spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou a spracovaním vzácnych kovov o dar.
Japonsko však nie je krajinou bohatou na prírodné zdroje vzácnych kovov. Pochopiteľne, v prípade japonských organizátorov sa k úlohe stavajú netradičným spôsobom.
Medaily by mali byť vyrobené z materiálu, ktorý pochádza z množstva vyhodených inteligentných zariadení a rôznych druhov spotrebnej elektroniky. Návrh bol kompetentnými – organizátormi olympijských hier, vládnymi predstaviteľmi a firemnými manažérmi prerokovaný 10. júna 2016.
https://www.youtube.com/watch?v=vuULeKijIgY
V rámci londýnskych olympijských hier v roku 2012 bolo použitých 9,6 kilogramu zlata, 1,290 kilogramu striebra a 700 kilogramov medi, ktorá je hlavnou zložkou bronzu.
Pre porovnanie, v roku 2014 bolo v Japonsku z vyradenej spotrebnej elektroniky získaných približne 143 kilogramov zlata, 1 566 kilogramov striebra a 1 112 ton medi.
Japonsko sa chce stať organizátorom olympijských hier so zreteľom na budúcnosť v rámci udržateľného rozvoja. Výroba medailí zo vzácnych kovov použitých v spotrebnej elektronike je jednou z aktivít, ktoré by k uvedenému cieľu mali smerovať.
Realizácia sa nezaobíde bez problémov
V realizácii idei stojí však niekoľko základných problémov. Jedným z nich je, že v Japonsku nie je implementovaný fungujúci zber spotrebnej elektroniky.
Aj napriek zákonu o recyklácii malých spotrebičov, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2013. Ročne je v Japonsku vyradených asi 650 000 ton elektronických zariadení, kým menej ako 100 000 ton je zhromaždených v rámci recyklačného programu.
Ministerstvo životného prostredia totiž vyzvalo jednotlivé regióny, aby v priebehu roka vyzbierali aspoň 1 kilogram spotrebnej elektroniky na osobu. V niektorých regiónoch však množstvo odpadu nebolo ani len viac ako 100 gramov.
Druhým zásadným problémom je, že množstvo kovu, ktoré je na území Japonska zozbierané je opäť použité na výrobu elektronických zariadení. Vo vzťahu ponuky a dopytu je klesajúca šanca získať dostatočné množstvo vzácnych kovov na výrobu medailí.
Jednou z možností je intenzívnejším spôsobom informovať a povzbudzovať verejnosť k recyklácii vyradených elektronických zariadení. V rámci mnohých regionálnych území je recyklácia niektorých odpadov už bežnou praxou – napr. recyklácia plastových fliaš, ale aj škatúľ od mlieka vplyvom úsilia a spolupráce občanov s ekologickým zmýšľaním.