Lietajúce observatórium SOFIA bude fungovať naďalej

Výkonné teleskopy sa nestavajú na vysokých kopcoch, aby boli bližšie k nebu, ale kvôli nižšiemu optickému a fyzikálne-chemickému znečisteniu atmosféry. Napriek tomu sa nedá vyhnúť oblačnosti, vodnej pare a tepelnému prúdeniu vzduchu, ktoré pozorovanie vesmíru sťažujú.

Kmitanie vzduchu sa už dnes síce dá do istej miery technicky eliminovať, ale vodná para obmedzuje pozorovania pozemnými teleskopmi v infračervenej oblasti. Aj preto sa realizujú extrémne drahé projekty ako Hubbleovo vesmírne observatórium, „lovec exoplanét“ – teleskop Keppler, alebo ruský Spektr-R (Radioastron).

Z tohto pohľadu je zaujímavým unikátom lietajúce observatórium SOFIA (Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy), ktoré je spoločným projektom NASA a nemeckej vesmírnej agentúry DLR.

Infračervený teleskop s priemerom zrkadla 2,5 m je umiestnený v zadnej časti paluby upraveného lietadla Boeing 747SP (jumbo).

SOFIA je nasledovníkom lietajúceho teleskopu Kupier, ktorý fungoval takisto na palube lietadla v rokoch 1974 až 1995, ale používal zrkadlo s priemerom len 36“ (0,66 m).

V letovej výške od 12 km do 13,7 km sa odklopí ochranný kryt a teleskop SOFIA môže pozorovať hviezdy a objekty v slnečnej sústave za optimálnych podmienok. V tejto vrstve stratosféry sa totiž vyskytuje len 1% vodnej pary, oproti zemskému povrchu.

Teleskop SOFIA začal rutinnú prevádzku v decembri 2010 sledovaním galaxií a atmosféry Jupitera, pričom doteraz uskutočnil približne 250 nočných letov.

Stal sa aj záložným pozorovacím kanálom pre výskum Pluta v rámci misie sondy New Horizons a tento najväčší lietajúci infračervený teleskop je užitočný aj pri výskume komét, galaxií a centrálnej oblasti Mliečnej dráhy.

NASA a DLR sa predbežne dohodli na predĺžení jeho fungovania o ďalšie štyri – do roku 2020, ale SOFIA by mohla pracovať aj dlhšie. Životnosť lietadlového nosiča je totiž kalkulovaná až do roku 2030. NASA a DLR sa zároveň dohodli, že otázku ďalšieho fungovania teleskopu opäť prehodnotia v roku 2018.