Miniatúrne krajiny sveta akosi v Európe milujeme. Veď ich tu máme hneď niekoľko vrátane svetovo najmenších krajín na celej Zemi. Hoci Lichtenštajnsko nie je najmenšia krajina, mnohí z nás si pod týmto názvom predstavia čosi malé a určite svetoznámy hrad, ktorý sa pýši nad Vaduzom. Lichtenštajnsko je ale omnoho viac, ako len Vaduz.
Vedeli ste, že z Lichtenštajnska sa ani cez susednú krajinu nedostanú obyvatelia k moru? Na svete sú len dve takéto krajiny. Druhou je Uzbekistan.
Lichtenštajnsko založil šľachtic Jan Adam I., ktorý sa narodil v Brne. Jan Adam I. kúpil panstvá Schellenberg a Vaduz, spojením ktorých vzniklo Lichtenštajnsko, presnejšie Lichtenštajnské kniežactvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. v roku 1719. Začiatkom roka tak krajina oslavovala okrúhle 300. výročie svojho vzniku.
Lichtenštajnsko je pritom jediná krajina sveta, ktorá je pomenovaná po šľachtickom rode pochádzajúcom navyše z úplne inej krajiny – z Rakúska, kde pri Viedni existuje hrad Lichtenštajnovcov dodnes. Mimochodom, trošku sa podobá na náš Oravský hrad. Od roku 1815 bolo Lichtenštajnsko samostatným štátom v Nemeckom spolku, neskôr malo colnú úniu s Rakúskom.
Od rozpadu Rakúsko-Uhorska v roku 1918 je však úzko prepojené so Švajčiarskom. Až do takej mieri, že ho zastupuje v zahraničných a vojenských otázkach. Rovnako tu platia nízke dane, bankové tajomstvo a neutralita. To mu pomohlo sa vraj postaviť na nohy po II. svetovej vojne.
Kniežactvo má v súčasnosti menej ako 40 000 obyvateľov (37 810 v roku 2017), čo je zhruba toľko, ako majú Nové Zámky. Úradný jazyk je nemčina, oficiálna mena je švajčiarsky frank, ale bez problémov zaplatíte aj naším eurom. Hoci národná doména je .li, na značkách je FL (Furstentum Liechtenstein). Smerové telefónne číslo je len o kúsok vedľa toho nášho, +423.
Kniežactvu aktuálne panuje (už len formálne) 30 rokov Princ Hans Adam II, vraj najbohatší monarcha v Európe. Jeho celé meno je Johannes Adam Ferdinand Alois Josef Maria Marco d’Aviano Pius von und zu Liechtenstein. Každodenné vládne záležitosti má na starosti ale jeho syn, Alois, celým menom Erbprinz Alois Philipp Maria von und zu Liechtenstein, Graf zu Rietberg.
Ak by ste chceli ísť žiť do Lichtenštajnska, budete musieť mať šťastie, alebo sakra dobrý mozog a pracovné skúsenosti. Tamojšia vláda vydáva len 89 povolení ročne, polovica povolení sa žrebuje v lotérii. Aj to ide len o pobyty, nie občianstvo.
Ešte zaujímavejšie je, že cudzinci pracujúci v Lichtenštajnsku nesmú v krajine žiť, iba pracovať. Povolenie je na 5 rokov, po jeho skončení je možné požiadať o trvalý pobyt v kniežactve. A hoci je Lichtenštajnsko pomerne ďaleko, nájdete tam aj našich krajanov.
Pokojne sa môže stať, že zmrzlinu či suvenír si kúpite od našinca. Zažili sme to na vlastnej koži. A ktovie, koľko Slovákov a Sloveniek sme stretli, o ktorých sme ani netušili, že sú naši krajania. Kniežactvo je v súčasnosti sídlom desiatok tisíc firiem práve pre nízke dane.
Vedeli ste, že značka Hilti je lichtenštajnská? Sídli a vyrába svoje produkty v mestečku Schaan pri Vaduze.
V Lichtenštajnsku majú „až“ 7,5 km železníc. Vaduz je azda jediné hlavné mesto sveta, ktoré nemá železničnú stanicu (dokonca aj Vatikán má železničnú stanicu). Najbližšia je tá v Schaane, ktoré je medzi rakúskym mestom Feldkirch a švajčiarskym mestečkom Buchs.
Do Vaduzu, resp. do celého Lichtenštajnska sa nedostanete ani lietadlom. Najbližšie veľké letisko je v Zurichu, 120 km od Vaduzu. Celkom náročné to bude aj s helikoptérou, Lichtenštajnsko nemá ani heliport. Lúk tu nájdete celkom dosť, otázne je, či na nich môžete aj pristáť. Mimochodom, Lichtenštajnsko nemá ani kilometer diaľnice!
Čo pozerať?
Hoci je Vaduz veľmi zaujímavý, prejdete ho zhruba za hodinu, ak vstúpite do múzeí ako Landesmuseum a Kunstmuseum, bude to násobne viac. Toto pritom nie sú jediné múzeá v meste. Centrum mesta je tvorené jedinou ulicou Städtle (v preklade malé mesto), niečo ako naša Obchodná ulica v Bratislave, ale 1 000x krajšia.
Je plná luxusných butikov a hodinárstiev, niekoľkých obchodov so suvenírmi a vládnymi budovami. Na jej začiatku je radnica, na konci zas budova parlamentu a vládna budova. Na tejto ulici nebuďte prekvapení nezvyčajnými sochami.
Je ich tu požehnane, niektoré sú dychberúce, iné rozumzastavujúce. Našinec si všimne určite aj akúsi podozrivú čistotu. Na zemi len ťažko nájdete odpadky, špaky či žuvačky. Môže sa to stať, nie je to Singapur, ale budete mať pocit, že ste v akejsi vyspelejšej civilizácii.
Najväčšie sklamanie zažijete, keď si to vyšliapete 120 výškových metrov k preslávenému hradu, ktorý je na každej pohľadnici Lichtenštajnska a na každom obrázku, keď dáte do Google slovo Lichtenštajnsko. Proste symbol tejto mikrokrajiny.
A to sklamanie? Hrad je súkromným majetkom panovníckej rodiny a nie je prístupný verejnosti. Ak ale budete patriť k diplomatickej návšteve Lichtenštajnska, do hradu sa dostanete. Tu sa totiž prijímajú všetky diplomatické návštevy. Panujúca rodina návštevám určite nalieva aj vlastné víno. V Lichtenštajnsku naozaj robia i víno. Pahorky Álp otočené na juhozápad sú na to ideálne.
Nech už vstúpite do Lichtenštajnska akokoľvek, určite si všimnete prekvapivú rovinu, čo je inak nuda, tejto inak hornatej krajiny. Môže za to Rýn, ktorý medzi Alpami vytvoril úrodnú nížinu. Rýn je zároveň západná hranica celej krajiny. Akonáhle ale začnete stúpať do kopcov nad Vaduzom, všetko sa zmení. Zabudnite na stúpanie ako k babičke na kopanice, toto je seriózne prevýšenie.
Väčšina z 11 častí Lichtenštajnska ale leží v doline, až na Triessenberg. Práve takto si človek asi predstaví dedinku v alpských kopcoch. Kľukaté uličky s nekonečným stúpaním s domami postavenými v takých svahoch, aké u nás vidíme tak vo Vysokých Tatrách.
Už tu dáte dole klobúk pred umom domácich majstrov. Niektoré domčeky majú pokojne aj viac ako 100 rokov. Každý kúsok pôdy je tu využitý na 100 %. Trošku roviny a hľa, samé kravy, ktoré, div sa svete, nie sú fialové.
Vaduz leží zhruba vo výške 500 metrov nad morom, dedinka Triessenberg je už ale vo výške 900-1 000 m.n.m. Od nej vedie jediný tunel v krajine Stegertunnel vo výške cca 1 300 m.n.m do oblasti Malbun vo výške 1 650 m.n.m. Slušné prevýšenie, čo poviete, navyše na vzdialenosti asi 12 km! Toto dať na bicykli, tak v už v tuneli vypľúvam dušu a otáčam sa späť dole kopcom.
Ak sa tu ocitnete, skúste sa dostať aspoň k Triessenbergu, príp. inej dedinke okolo. Tie výhľady na okolité kopce s údolím Rýnu pod vami vyrážajú dych. V horách je možné zažiť aj výlet s lamami a alpakami. Stojí to síce ako rodinná dovolenka na Šírave (300 € na osobu), ale vraj je to zážitok na celý život. Ak vyhrám v športke, alebo šéf dá prémie, nabudúce ideme.
Mimochodom, najvyšším vrchom je Grauspitz s výškou slušných 2 599 m.n.m. Má však jeden háčik, leží až na hranici so Švajčiarskom. Nevedú k nemu ale žiadne turistické chodníky.
V Lichtenštajnsku je nádherne, v jeho horách ale ešte krajšie. Keďže sme krajinou len prechádzali s prenocovaním, nebol čas ísť aj na celodennú turistiku. Určite sa preto do tejto krajinky plnej zaujímavostí a svetových unikátov ešte vrátime. Nielen na turistiku, ale pozrieť si aj juh krajiny, kde je vraj pekný a verejnosti dostupný hrad Gutenberg. Ak sa ocitnete v Lichtenštajnsku, nechoďte iba do Vaduzu. To akoby ste si pozreli Staré mesto v Bratislave, ale už nešli do Tatier, ktoré by boli 15 minút autom zo samotného centra.
