Kondenzačné stopy lietadiel, anglicky „condensation trails“ (skratka contrails) vzrušujú autorov konšpiračných teórií a skrz nich aj širšiu verejnosť dlhodobo. Keďže intenzita leteckej dopravy kontinuálne rastie, týchto stôp na oblohe pribúda, čo dalo vzniknúť takzvanej „chemtrails konšpirácii“.
Jej autori tvrdia, že takýmto spôsobom sa temné sily združené v nejakej organizácii sprisahancov snažia na pospolitý ľud rozprašovať chemikálie (prípadne vírusy, či baktérie, v jednom hoaxe sa dokonca spomínali červené krvinky!) za účelom poškodenia zdravia, alebo širokého spektra manipulácií. Jednou z nich je aj nekalý boj proti globálnemu otepľovaniu cestou vytvárania umelých mrakov.
Hoci sú argumenty obsiahnuté v podobných hoaxoch často totálne úsmevné, až slabomyseľné, v čase existencie sociálnych sietí mávajú takéto „odhalenia“ často vysokú sledovanosť a publicitu. Nesvedčí to o príliš vysokej inteligenčnej zdatnosti populácie.
Menej slnka, viac tepla?
Prekvapivou správou je, že medzi tými kondenzačnými pásmi, ktoré vídame na oblohe a kvalitou životného prostredia predsa len istá súvislosť existuje. Nie, naozaj nejde o chemtrails, rozprašované zákernými spiklencami.
Kondenzačné stopy sú naozaj tvorené prevažne vodnou parou, resp. kondenzovanými mikrokvapôčkami vody, ktoré sa tvoria v chladnom vzduchu okolo častíc z výfukových plynov lietadiel. Ale výskum vedcov z Nemeckého leteckého a kozmického centra (Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt, DLR) sa pokúsil nájsť odpovede, či tieto kondenzačné stopy nemôžu vplývať na počasie.
Contrails vznikajú pri letoch v horných vrstvách troposféry a môžu vytvárať cirrusové mraky. Väčšina týchto cirrusových oblakov sa rýchlo rozptýli, ale za istých podmienok sa dokážu udržiavať celé hodiny a potom prispievajú k ohrevu atmosféry absorbovaním tepelného žiarenia emitovaného Zemou.
Nejde o nové zistenie. Vedci vedia o skleníkovom efekte vyvolanom kondenzačnými cirrusmi už dlho. Dokonca odhadujú, že otepľovanie atmosféry spojené s týmito oblakmi je väčšie ako otepľovanie vyvolané emisiami CO2 v leteckej doprave.
Výskumníci z nemeckého DLR sa rozhodli zistiť, či tento efekt s narastajúcou intenzitou leteckej dopravy porastie. Prostredníctvom klimatického modelu, ktorý zahŕňa cirrusové oblaky a databázu emisií z leteckej dopravy, ktorú vypracovalo americké ministerstvo dopravy skúmali, ako sa zmení pôsobenie contrails na otepľovanie atmosféry.
Oblaky pribudnú, ich vplyv je však zanedbateľný
Ich zistenia, publikované v magazíne Atmospheric Chemistry and Physics, ukazujú, že do roku 2050 by otepľovanie vyvolané contrails mohlo byť trikrát vyššie ako v roku 2006. Samotná letecká prevádzka by sa mala za rovnaké časové obdobie zvýšiť štvornásobne.
V skutočnosti tento typ otepľovania pravdepodobne prekoná otepľovanie z nárastu emisií oxidu uhličitého z lietadiel, vďaka zlepšovaniu účinnosti motorov a leteckých palív.
Autorka štúdie Ulrike Burkhardt z DLR uviedla, že očakávaný nárast otepľovania „leteckými“ cirrusmi je tiež čiastočne spôsobený modernými lietadlami, ktoré lietajú o niečo vyššie ako staršie stroje, teda v chladnejšej atmosfére. To pravdepodobne povedie k väčšej tvorbe oblakov.
Tento efekt však neznamená žiadnu klimatickú katastrofu. Modely vedcov ukazujú, že cirrusové oblaky prispejú do polovice storočia približne 160 miliwattmi dodatočného „žiarenia“ na meter štvorcový, prúdiaceho späť z povrchu Zeme. Pre porovnanie – zo slnka dostávame približne 1 kW energie na m2.
Efekt otepľovania prostredníctvom cirrusových oblakov z lietadiel je tiež krátkodobý a pretože sa vyskytuje v hornej vrstve tropoféry, nie je jasné, aký veľký vplyv má na teploty pri povrchu Zeme. Prísnejšie emisné normy pre letecké motory zrejme prinesú zníženie množstva častíc sadzí v exhalátoch, čím poklesne počet kondenzačných jadier a tým aj množstva kondenzovanej vodnej pary.
Nárast leteckej dopravy však tento úbytok prekoná, takže v roku 2050 bude pravdepodobne na oblohe viac umelo vyvolaných cirrusových mrakov ako dnes. Zmeniť by to mohol len masový nástup elektrických lietadiel, alebo nejaké nové koncepcie leteckej dopravy.