Pozrite si
Kvantové počítače pracujú namiesto bitov s kvantovými bitmi – qubitmi a fungujú za hranicami matematickej logiky. Pracujú totiž nielen s hodnotami binárnych čísel „0“ a „1“, ale aj s pravdepodobnosťami, čo je typické pre kvantovú fyziku. Qubit totiž nadobúda nielen hodnoty „0“ a „1“, ale aj ďalšie možné stavy medzi nimi.
Prvé kvantové počítače už síce existujú (aj keď niektorí vedci sa nazdávajú, že ešte celkom nespĺňajú status pre toto označenie), ale čipy vyžadujú chladenie na teplotu blízku absolútnej nule a rôzne exotické materiály. Od širokej dostupnosti sú preto na hony vzdialené.
Zmeniť by to mohol objav austrálskych vedcov z University of New South Wales (UNSW) v Sydney, ktorým sa podarilo podľa vlastného vyjadrenia vytvoriť posledný stavebný kameň pre vytvorenie kvantového počítača na báze bežných technológií kremíkových polovodičov.
Vedcom sa podarilo vytvoriť kremíkové logické hradlo CNOT, ktoré využíva dva quibity a malo by sa stať stavebným prvkom kremíkových kvantových čipov. Hradlo CNOT (controlled NOT) je kľúčovým konštrukčným prvkom kvantových počítačov. Výskum bol publikovaný v prestížnom magazíne Nature.
Doteraz bol veľký problém realizovať takýto obvod v kremíku, čo sa tímu vedcov pod vedením profesora Andrewa Dzuraka z UNSW podarilo prekonať vďaka patentovanému dizajnu.
Laboratórium teraz hľadá partnerov medzi výrobcami čipov, s ktorými chce vyvinúť funkčné prototypy s desiatkami quibitov. Napriek nasadeniu dobre zvládnutých litografických metód používaných pri výrobe kremíkových obvodov, si vývoj podľa Prof. Dzuraka vyžiada ešte mnoho inžinierskeho úsilia a invencie pri návrhu spojov a obvodovej architektúry.
Do piatich rokov by však údajne mohli byť k dispozícii kvantové čipy (procesory) schopné spracovať stovky až tisíce quibitov. Potom by sme sa mohli dočkať aj širokého nasadzovania kvantových počítačov, ktoré nakoniec môžu znamenať ďalšiu revolúcii v IT sektore.
Zdroj