Pozrite si
Naša jediná sestra v slnečnej sústave nachádzajúca sa v „zóne prežitia“ je v poslednom čase stredobodom odbornej, aj laickej verejnosti. Už od úspešného pristátia roveru Curiosity v roku 2012 prúd nových poznatkov o červenej planéte výrazne zosilnel, aj keď na tomto vzostupe sa podieľajú aj ďalšie sondy a analýza starších HD záberov. Najnovšie NASA odkryla karty a zverejnila podrobnosti pripravovanej pilotovanej misie na Mars, ktorá by sa mala zrealizovať okolo roku 2030.
Okrem toho, že Mars je stále horúcim kandidátom na oázu mimozemského života, pre ľudstvo má význam aj ako záložný domov. To platí bez ohľadu na jeho terraformáciu (vytvorenie atmosferických a ekologických podmienok podobných Zemi). Na takúto premenu navrhuje šéf SpaceX Elon Musk využiť sériu termonukleárnych výbuchov nad polárnymi čiapočkami Marsu.
Elon Musk však zároveň prizvukuje dôležitosť osídľovania Marsu aj zo strategicko-bezpečnostných dôvodov. Aby sa dosiahla životaschopná populácia, ľudstvo musí podľa Muska presunúť na Mars nie zopár vedcov, ale milión osadníkov, ktorí tam založia životaschopnú kolóniu s dostatočnou genetickou diverzitou.
To už trochu predbiehame súčasný stav vecí, ale vedci už dnes hľadajú technológie, ktoré by pomohli prvým osadníkom na Marse prežiť, alebo by mohli kvalitu ich života vylepšiť. Portál Engadget ukázal niekoľko technológií, ktoré by mohli byť pre osídlencov na Marse prospešné. Viaceré z nich sú založení na využití 3D tlače, ktorú už mimochodom kozmonauti testovali aj na vesmírnej stanici ISS.
Lokalita „Hidden Valley“ na ceste Curiosity na Mount Sharp.
NASA nedávno medzi riešeniami pre súčasné a budúce kozmické výzvy ocenila kozmické iglú pre 4 osoby vyrobené pomocou 3D tlačiarne, ktoré má názov ICE HOUSE. Autori víťazného návrhu, newyorské štúdiá SEArch (Space Exploration Architecture) a Clouds AO (Clouds Architecture Office) získali za návrh odmenu 25 tisíc USD. S technológiou 3D tlače z miestnych materiálov (regolitu) sa uvažuje aj pri výstavbe základní na Mesiaci.
S 3D tlačou na Marse sa však počíta aj pri výrobe, resp. finalizácii potravín a pri výrobe náhradných dielov pre stroje a prístroje. Rôzne prípady však budú vyžadovať rôzne „tonery“.
Selfie roveru Curiosity zo 6. októbra 2015
Sušené a denaturované potraviny však nebudú postačovať na dlhodobú zdravú výživu. Preto sa počíta s budovaním špecializovaných skleníkov na pestovanie čerstvej zeleniny a iných plodín. Vzhľadom na špecifické podmienky pôjde pravdepodobne o hydroponické pestovanie rastlín, ktoré už kozmonauti úspešne otestovali na ISS. Zelené rastliny majú aj tú výhodu, že dokážu premenou CO2 a vody na cukry a ďalšie molekuly vytvárať aj kyslík, potrebný na dýchanie. Oxid uhličitý nie je len produktom ľudskej látkovej výmeny, ale nachádza sa aj v atmosfére Marsu.
Problémy dýchateľnej atmosféry sa tým ale celkom nevyriešia, lebo zemská atmosféra sa skladá okrem 21% kyslíka aj zo 78% dusíka. Zvyšok tvoria inertné plyny, oxid uhličitý a stopové množstvá ďalších plynov. Dýchanie čistého kyslíka pri normálnom tlaku je zo zdravotného hľadiska neudržateľné, preto bude potrebné zabezpečiť aj zdroj dusíka pri súčasnom recyklovaní vzduchu v obytnom sektore.
Ďalším orieškom bude eliminovanie vplyvu kozmickej radiácie, ktorá môže vyvolať genetické defekty a s nimi súvisiace onemocnenia. Kozmonautov budú musieť pred ňou chrániť nielen obydlia, ale aj skafandre, ktoré budú môcť byť kvôli „mäkším“ pomerom, ako na Mesiaci, alebo vo voľnom kozme, ľahšie. Rovnako bude potrebné vytvoriť ochranné štíty na odtienenie radiácie počas polročnej cesty na trase Zem-Mars. Tieto technológie však už vedci z rôznych kozmických agentúr a laboratórií riešia dlhodobo. Zdá sa teda, že čas štartového okna o 15 rokov nás nenájde nepripravených.