Večná dilema, či sú v zariadeniach kazítka alebo nie, nemá a asi nikdy nebude mať konca. Európsky parlament aj tak chce proti nim bojovať. Aby to však nebol súboj presláveného rytiera Don Quijote-a s veternými mlynmi.
Nedávno sme vás informovali o spolupráci ochranárskej organizácie Greenpeace s firmou iFixit, ktoré sa zamerali na elektroniku s cieľom zistiť opraviteľnosť jednotlivých zariadení. A to z dôvodu katastrofálneho nárastu elektroodpadu. Mimochodom, firma iFixit je známa rozoberaním a hodnotením opraviteľnosti elektronických zariadení.
Poslanci EP chcú zvýšiť odolnosť výrobkov, lepšie informovať spotrebiteľov o ich životnosti a nabádať ich k tomu, aby namiesto kupovania nových vecí radšej opravovali tie, ktoré už majú.
Zaujímavé myšlienky, no ich uplatňovanie nebude jednoduché. Tlačiť na výrobcov, aby vyrábali zariadenia odolnejšie? Veď prečo sú opravy natoľko predražené a často nerentabilné? Pretože výrobcovia „žijú“ z predaja, nie z opráv. No a ako si EP predstavuje informovanie o životnosti? Bude na smartfóne alebo práčke „doba spotreby“ ako na potravinách? 🙂
Možno ste sa pri posledných slovách aj vy pobavili rovnako, ako ja pri ich písaní. No pozrime sa na správu EP, ktorú k tejto téme vydal.
Rok, dva, to je najčastejšie doba, počas ktorej vydrží štandardný smartfón. No mobilné telefóny nie sú jediné veci, ktoré sa kazia príliš rýchlo a vyžadujú náhradu. Podobné je to aj s elektrospotrebičmi, hračkami a oblečením.
Laptopy, bicykle, športové oblečenie alebo posteľná bielizeň sú na tom (vraj – pozn. autora) o čosi lepšie, vydržia nám tak tri alebo štyri roky. Podrobnosti k tomu prináša štúdia od výskumného strediska EP (PDF v angličtine).
Rýchlo sa kaziace výrobky predstavujú plytvanie peniazmi, energiou a zdrojmi. Nie len organizácii Greenpeace, ale ani Európskemu parlamentu tento problém nie je ľahostajný, preto 4. júla plénum odhlasovalo konkrétne opatrenia na to, aby sa tomu predchádzalo.
Poslanci by na trhu radi videli viac výrobkov s dlhšou životnosťou. Nabádajú preto na minimálne štandardy, ktoré by mohli byť vytvorené v spolupráci s európskymi úradmi pre normalizáciu.
Francúzsky poslanec zo skupiny zelených Pascal Durand, autor správy o dlhšej životnosti výrobkov hovorí, že veci by sa mali vyrábať tak, aby sa dali ľahko opraviť a vylepšiť. Už pri ich navrhovaní by sa malo pamätať na to, že niektoré časti bude treba po čase vymeniť.
Preto je lepšie jednotlivé elementy zoskrutkovať a nie ich lepiť. Aj európski spotrebitelia by boli radšej, keby sa veciam dalo pomôcť. V prieskume Eurobarometer sa až 77 % respondentov vyjadrilo, že namiesto kupovania nových by si radšej pokazené veci dali opraviť.
Parlament chce zakročiť aj proti oveľa zákernejšiemu aspektu plánovaného zastarávania, ktorým je zámerné zabudovávanie kazov, aby sa veci pokazili po konkrétnej dobe používania. A sme naspäť pri Yetim alebo Lochnesskej príšere, teda kazítkach.
Toto je ale veľmi ťažké dokázať. Parlament preto žiada Komisiu, aby navrhla nezávislý systém na posudzovanie toho, či výrobky boli skutočne naschvál navrhnuté tak, aby sa pokazili.
Z výsledkov prieskumu Eurobarometer (PDF) vyplýva, že viac ako 90 % Európanov by chcelo, keby bolo na výrobkoch jasné označenie, ako dlho vydržia. Ste medzi nimi aj vy? Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa výrobcovia popasujú i s týmto.
Mimochodom, majú sa výrobcovia čoho obávať? Je predsa jasné, že nie všetci výrobcovia sú nadšení z toho, aby ich výrobky vydržali dlhšie. Veď predsa z toho vyplýva jediné, spomenuté už skôr. Teda, že by z nich predali oveľa menej kusov.
Dlhšia životnosť výrobkov však môže priniesť konkurenčnú výhodu firmám, ktoré nedokážu tlačiť svoje ceny nadol, no radšej si dajú záležať na kvalite. A tu sa vynára „potichu“ spomínaný tlak na znižovanie dovozu lacného a kazového tovaru z Ázie.
Táto iniciatíva Európskeho parlamentu je v súlade s modelom obehového hospodárstva, ktorého cieľom je redukovať množstvo odpadu a ktorý nabáda, aby sa veci opätovne využívali, zbierali, recyklovali a opravovali.
Čo sa týka zberu a recyklácie, v tom môžeme dať v plnej miere Parlamentu za pravdu. Celkovo táto myšlienka dáva zmysel. Veď na začiatku spomenuté zistenia organizácie Greenpeace sú alarmujúce. No určite bude zaujímavé sledovať, v prípade schválenia, uplatňovanie týchto pravidiel do praxe. A tiež aj „dobu spotreby“ smartfónu, žehličky alebo slúchadiel… 😉