Komerčná vesmírna stanica Starlab je opäť bližšie

Podmienky na vznik súkromných orbitálnych staníc vo vesmíre každým dňom dozrievajú, takže je možné, že do konca dekády bude na orbite omnoho viac života.

Dnes sa ľudia vyskytujú len na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a na čínskej Tchien-kung (Nebeský palác).

2. augusta 2023 oznámili Voyager Space a Airbus dohodu, ktorá pripravila pôdu pre transatlantický spoločný podnik na vývoj, výstavbu a prevádzku komerčnej vesmírnej stanice Starlab plánovanej ako náhrada ISS. Ešte v decembri 2021 získala Voyager Space od NASA zmluvu o verejno-súkromnom partnerstve v hodnote 160 miliónov dolárov na návrh a stavbu Starlabu ako súčasť programu NASA Commercial Destinations Free Flyer.

Plánmi vesmírnej stanice sa pritom zaoberá aj samotný Airbus a niekoľko ďalších firiem. Aktuálne však dochádza ku konsolidácii a spájaniu síl. Dokazuje to aj vznik ďalšieho partnerstva Voyager Space, tentoraz so spoločnosťou Northrop Grumman, ktorá doteraz pripravovala vlastnú stanicu aj pre NASA.

Spoločnosti oznámili partnerstvo 3. októbra. Northrop Grumman uviedol, že pre nich dávalo väčší zmysel opustiť plány na vlastnú komerčnú vesmírnu stanicu a uzavrieť partnerstvo s Voyager Space pri príprave stanice Starlab. V rámci tejto spolupráce Northrop Grumman vyvinie novú verziu svojej kozmickej lode Cygnus, schopnú autonómne sa pripojiť k vesmírnej stanici Starlab a ukončí vývoj vlastnej komerčnej stanice. Nákladné lode Cygnus dnes v rámci zásobovacích misií lietajú na ISS.

Dylan Taylor, výkonný riaditeľ Voyager Space povedal, že Voyager začal uvažovať o partnerstve s Northrop po založení spoločného podniku s Airbusom na vývoj Starlab pred niekoľkými mesiacmi. Myslí si, že príchodom spoločnosti Northrop Grumman do tímu sa projekt ďalej posilňuje a rastie šanca, že Starlab bude prvou súkromnou vesmírnou stanicou. Zároveň sa stane náhradou za ISS po ukončení jej životnosti.

Štart Starlabu sa plánuje na rok 2028, pričom by na jej vynesenie postačoval jediný let s plne funkčným vedeckým modulom. Nevyžadujú sa žiadne ďalšie vystrojovacie lety, takže v základnej verzii bude môcť stanica ihneď fungovať. V pôvodných plánoch sa počítalo s využitím nafukovacieho modulu od Bigelow Aerospace, ale neskôr sa tento koncept zavrhol a konštrukcia Starlab bude kovová.

Vesmírna stanica bude (aspoň v základnej konfigurácii) pozostávať z dvoch modulov. Servisný modul zabezpečí pohon a energiu zo solárnych panelov a obytný modul s dokovacími portami bude slúžiť ako biotop a laboratórium pre štyroch astronautov. Monštrum s priemerom 8 m a dĺžkou takisto 8 m (pre porovnanie, moduly ISS majú priemer približne 4 m) nedokáže pri jednom štarte vyniesť do vesmíru žiadna zo súčasných aktívnych rakiet. Dôvodom sú obmedzené rozmery aerodynamického krytu, nie nosnosť.

Starlab má mať vnútorný objem 450 m³, čo je polovica hermetizovaného objemu ISS (cca 900 m³). Bude tiež vybavená pohonným systémom, solárnymi panelmi s výkonom 60 kW a  veľkým robotickým ramenom na obsluhu nákladu a vonkajšieho užitočného zaťaženia.

Kandidátom na vynesenie stanice Starlab zostáva kvôli jej rozmerom len pripravovaná raketa Super Heavy – Starship spoločnosti SpaceX. Tá je stále vo finále vývoja, ale s trochou šťastia sa po udelení súhlasu od FAA dočkáme druhého pokusu o orbitálny let ešte do konca roku.