Tento týždeň komentujeme udalosť týždňa – Elon Musk predstavil svoj plán na vybudovanie medziplanetárneho dopravného systému. Dopravná infraštruktúra pre kolonizátorov Marsu má grandiózne rozmery a presahuje všetky doterajšie predstavy o tom, čo je možné dosiahnuť súčasnými technológiami.
Big Elon Musk
V utorok, 27. septembra 2016, na Medzinárodnom astronautickom kongrese v mexickom meste Guadalajara, zverejnil Elon Musk svoj zámer vybudovať Medziplanetárny transportný systém.
Že je Elon priekopníkom obnoviteľných zdrojov energie, elektrických áut a nových druhov dopravy, sme si už zvykli, ale že sa stane zakladateľom medziplanetárneho ľudského druhu to je novinka, zasluhujúca si našu plnú pozornosť.
Na kongrese Elon načrtol svoj plán dopravy ľudí na Mars. V jeho centre stojí dopravný systém ITS (Interplanetary Transportation System), ktorý pozostáva z dvoch hlavných komponentov:
- nosnej rakety BFR – Big Fucking Rocket (slov. sk..vene veľká raketa) a
- kozmickej lode BFS – Big Fucking Spaceship (slov. sk..vene veľká kozmická loď).
Tieto nie príliš vedecké mená si Elon vypožičal z počítačovej hry Doom, v ktorej môžete nájsť guľomet s názvom BFG-9000 (BFG = Big Fucking Gun). A nie je to jediná referencia na video-hry alebo sci-fi literatúru v jeho projekte.
Prvá kozmická loď s ľudskou posádkou, ktorá pristane na Marse sa má volať „Heart of Gold“ (Srdce zo zlata) podľa mena fiktívnej kozmickej lodi v sci-fi románe Douglasa Adamsa „Stopárov sprievodca Galaxiou“.
Prečo to tu spomínam? Pretože je to dobrý príklad toho, odkiaľ sa berie inšpirácia k takým mimoriadnym činom ako Elon predvádza takmer každý deň. Nemá na ne žiadny patetický motív.
Je to jednoducho jeho hra. Zábava sa prerábaním našej civilizácie. Všetky parametre spomenutých dopravných prostriedkov sú ohromné.
BFR obsahuje 42 pohonných motorov Raptor. Každý Raptor má cca 3x vyšší výkon ako jeho súčasný motor Merlin 1D. Je vysoká 77,5 metra a v priemere meria 12 metrov.
BFS pojme okolo 100 ľudí a bude ju poháňať 9 motorov Raptor. Do výšky meria cca 50 metrov a v priemere má tiež 12 metrov.
Mnohí novinári a pozorovatelia sa domnievajú, že Muskov plán je príliš ambiciózny. Ako na neho chce Musk zarobiť? Musk vo svojej prezentácii ukázal tento slajd:
Je to narážka na žart uvedený v jednej epizóde svetoznámeho seriálu „South Park“, v ktorej chlapci odhalili bizarný konšpiračný plán škriatkov, ktorí kradli spodky. Keď chlapci zisťovali, aký zmysel má celý plán, jeden zo škriatkov odpovedal: „Fáza 1: zozbierať spodky. Fáza 2: veľký otáznik, Fáza 3: Profit“.
Na rozdiel od tohto žartu, stredná fáza Muskovho plánu obsahuje:
- príjmy z dopravy satelitov na obežnú dráhu
- príjmy z dopravy nákladu a astronautov na Medzinárodnú kozmickú stanicu ISS.
- príjmy z kolektívneho financovania – kickstarter
Vtipné a pravdivé zároveň. Prečo? Lebo za celým Muskovým plánom stojí otázka: „Kto by bol ochotný zaplatiť niekoľko sto-tisíc dolárov za dopravu na Mars, kde sa momentálne nedá žiť?“
Čo za bláznov by sa pustili do nehostinnej pustatiny, kde jediné čo ich čaká je v lepšom prípade obrovské množstvo práce, v horšom prípade – smrť? Hoci sa to nezdá, ľudstvo už pred takýmito otázkami stálo viackrát. Naposledy napríklad pri kolonizácii Ameriky.
A kto teda boli tí ľudia, ktorí si vtedy kládli otázku: „Ísť, či neísť:“ Kto boli tí ľudia, ktorí boli ochotní investovať častokrát i posledné peniaze za krehkú nádej na dôstojnejší život? Keby som to veľmi zjednodušil, povedal by som, že ľudia hľadajúci slobodu a príležitosť na lepší život:
- kriminálnici a ľudia utekajúci pred spravodlivosťou;
- ľudia prenasledovaní, vysmievaní, znevažovaní za svoje presvedčenie a názory: náboženské skupiny, voľnomyšlienkári, anarchisti;
- dobrodruhovia, cestovatelia, objavitelia, prieskumníci;
- obchodníci, špekulanti, ktorí hľadali nový biznis;
- ale i jednoduchí ľudia, ktorí sa chceli vymaniť z chudoby.
Dnes už sociálne a politické dôvody na emigráciu nie sú také dominantné ako v minulosti. Napriek tomu, nespokojných ľudí neubúda. Z tohto dôvodu sa zloženie záujemcov veľmi nezmení. Ale ako budú takíto rozliční ľudia spolu žiť? A ako budú spolupracovať?
Ako sa bude vymáhať právo? A čie právo?
Počas cesty v kozmickej lodi by to nemalo byť až také zložité. Každý dopravný prostriedok má svojho kapitána a spadá pod jurisdikciu štátu, pod ktorého vlajkou letí. Ale čo v samotnej kolónii?
V súčasnosti sa za základný kozmický zákon považuje „Dohoda o kozmickom priestore“ prijatá v roku 1967 troma signatármi: USA, Sovietskym Zväzom a Veľkou Britániou. Dnes sa k dohode pripojilo viac ako sto krajín. Táto dohoda hovorí jednoznačne:
- vo vesmíre nesmú byť umiestnené zbrane hromadného ničenia;
- dovoľuje využívanie vesmíru len pre mierové účely;
- explicitne zakazuje vykonávať skúšky zbraní, budovať vojenské základne a organizovať vojenské manévre vo vesmíre;
- garantuje všetkým národnostiam rovnoprávny prístup k vesmírnym priestorom a telesám;
- určuje zodpovednosť štátov za škody spôsobné vo vesmíre;
- zakazuje, aby akýkoľvek štát vyhlásil zvrchovanosť nad akýmkoľvek územím vo vesmíre;
- stanovuje, že v jurisdikcii štátov zostávajú len dopravné prostriedky vypravené do vesmíru.
Právna bitka o vesmír ale touto dohodou nekončí. V januári 2015 napríklad, podpísal prezident Obama zákon H.R. 2262 „Zákon USA o konkurencieschopnosti v komerčných vesmírnych aktivitách“.
Tento zákon chce podporiť vznikajúci priemysel využívania kozmických zdrojov. Súkromným firmám poskytuje akési obdobie benevolencie, keď budú môcť vypúšťať kozmické lode s minimálnym dozorom vlády. Najpodstatnejším bodom je ale to, že im poskytuje vlastnícke práva k surovinám, ktoré vyťažia na planétkach alebo iných nebeských telesách. A to je podľa mnohých v rozpore s Dohodu o využívaní vesmíru z roku 1967.
Ako to teda bude s kolonizátormi Marsu? Akými zákonmi sa budú riadiť? Krátka odpoveď by mohla znieť – svojimi. Či sa nám to na Zemi bude páčiť, alebo nie. Obyvatelia Marsu sa budú rozhodovať sami, ktoré zákony budú vymáhať a ktoré nie. Nikto na Zemi nebude mať žiadnu možnosť do tohto procesu zasiahnuť.
Pravdepodobne budú vychádzať z kultúry technologických spoločností, kde sa zrodili technológie, ktoré život na Marse umožnili. Vzniknú zákony v štýle „Silicon Valley“.
Najprv padnú všetky kontroverzné zákony obmedzujúce vedecký výskum z etických, alebo náboženských dôvodov. Geneticky modifikované rastliny sú z podstaty problému nevyhnutnosťou. Rovnako tak genetické modifikácie nášho vlastného genómu budú objektom intenzívnych pokusov. Výskum kmeňových buniek takisto. Eutanázia bude normálna a „právo na prerušenie tehotenstva“ – nevyhnutnosť.
Používať sa bude virtuálna mena. Všetci budú mať garantovaný príjem. Základné školy zaniknú. Učiť sa bude doma väčšinou systémom: „učím sa len to, čo ma zaujíma a tempom, ktoré si určujem ja sám.“
Nakoľko prežitie bude závislé od technologického a vedeckého pokroku – univerzity sa stanú vrcholnými „štátnymi“ inštitúciami. Umelá inteligencia bude všade. Bude riadiť výrobné procesy, strážiť naše zdravie i riešiť spory. Možno bude IBM Watson prezidentom. Alebo aspoň hlavným poradcom prezidenta.
Pracovné podmienky sa budú podobať podmienkam, ktoré poskytujú najlepší zamestnávatelia súčasnosti, najmä z oblasti služieb, IT a farmaceutického priemyslu.
To nie sú zlé vyhliadky však?
Elonov plán počíta s tým, že túžba po slobode bude väčšia ako strach z rizík. A ak má pravdu, čakajú nás obrovské zmeny.
Presne tak, ako sa to dialo po objavení Ameriky.