Koľko stálo líderstvo Číny v elektromobilite? Zhruba 215 miliárd eur v dotáciách

Čínske automobilky sa vzájomne predbiehajú v tom, ktorá z nich prinesie na trh lacnejší elektromobil, no darí sa aj vo vyšších triedach, kde excelujú v technologickej výbave i dojazde. Rapídny pokrok Číny vo sfére elektromobility však nestojí iba na jej šikovnosti a lacnej pracovnej sile.

Podľa najnovšej štúdie čínske automobilky a výrobcovia komponentov mohli v uplynulých rokoch takto narásť vďaka masívnym dotáciám.

Európska únia v záujme ochrany miestnych automobiliek zaviedla začiatkom júna importné clo na čínske elektromobily vo výške 17,4 % až 38,1 %. Spojené štáty v polovici mája zašli ešte ďalej a na elektromobily importované z Číny aplikovala 100 % clo, na samotné batérie 25 %.

Európa i Spojené štáty sa týmto spôsobom snažia zamedziť vstup čínskych elektromobilov na svoje trhy, ktorým svojou cenou nedokážu tie miestne konkurovať. Čína má výhodu v možnosti lacnej pracovnej sily, no ako ukazuje nová štúdia Centra strategických a medzinárodných štúdií, miestnym automobilkám pomohli aj masívne dotácie v doterajšej celkovej výške zhruba 215 miliárd eur.

Táto suma sa rozpriestiera naprieč rokmi od prvej úvodnej etapy v rokoch 2009 – 2017 až po súčasnosť, vrátane tohto roka a zahŕňa celkovo päť rôznych finančných injekcií. Čínska vláda v týchto rokoch poskytla kupujúcim finančnú podporu na nákup elektromobilov a oslobodenie od 10 % dane z predaja, čo predstavuje najväčší podiel z celkového financovana. Vláda ďalej podporila výstavbu infraštruktúry (predovšetkým nabíjacích staníc) a nemalú čiastku investovala aj do výskumu a vývoja pre samotných výrobcov elektromobilov či do vládneho obstarávania tohto typu vozidiel.

Centrum pri vypracovávaní tejto správy ale vedome vynechalo ďalšie tri typy podpory, ktoré by finálnu čiastku nepochybne výrazne navýšili. Prvým typom takejto podpory sú dotácie miestnych vlád, vrátane Šanghaja či Šenzenu, ktoré samotné podporili predaj elektromobilov. Druhým opomenutým faktorom sú lacné pozemky, elektrina a úvery, ktoré mohli čínske automobilky využívať.

Tretím a možno najdôležitejším faktorom sú priame podpory pre ostatné bunky výrobného reťazca, primárne výrobcov batérií. Najväčší čínsky výrobca batérií CATL v roku 2018 získal vládne dotácie vo výške 71,31 milióna eur a ďalších 753,32 milióna eur minulý rok. Spoločnosť EVE Energy, trhová štvorka, získala dotácie vo výške 194,48 milióna eur.

Dhoročná podpora čínskej vlády v nemalých sumách podľa centra vyústila až k pretlaku na miestnom trhu, ktorý by nebyť importných poplatkov zo strany Európy a Spojených štátoch vyústil v rapídnu expanziu čínskych automobiliek na týchto trhoch. Namiesto toho ale aktuálne možno v Číne pozorovať agresívne cenové vojny medzi miestnymi výrobcami, rastúce skladové zásoby a naopak len veľmi zriedka ziskovú spoločnosť.

Odrádzať čínske automobilky od expanzie na ostatných trhoch nemožno v súčasnej globálne prepojenej ekonomike večne. Kým ale vlády pristúpia k postupnému ústupu od obchodnej vojny, môžu americké a európske automobilky tento získaný čas využiť na dobehnutie technologického dlhu, vylepšenie výrobných procesov v záujme zníženia nákladov a rozšírenie svojich produktových portfólií o cenovo dostupnejšie modely.