Koľko platov treba na kúpu elektromobilu u nás a v zahraničí? [prehľad]

Viete prečo v Nórsku či iných severských krajinách nemajú problém s elektromobilitou? Pretože si tam elektromobil vedia kúpiť za rok práce. V priemere.

Porovnali sme 28 európskych krajín a ich priemerné mzdy, z ktorých sme opočítali priemerné mesačné náklady a vypočítali, ako dlho musia ľudia v daných krajinách robiť na elektromobil.

Nech to ale nie je len o tom, že si zvolíme nejakú hranicu 50 000 € a končíme. Nie. Vybrali sme si tri elektromobily – najlacnejší (Dacia Spring Electric 45), najpredávanejší (Tesla Model Y Long Range AWD) a jeden poriadne drahý a zároveň luxusný (Porsche Taycan GTS).

Čo myslíte, koľko v priemere robia ľudia na najlacnejší elektromobil v takom Nórsku, Švédsku či Švajčiarsku? Radšej to ani nechcite vedieť. A nechcite ani vedieť, aké výhody a úľavy majú elektromotoristi v zahraničí, zatiaľčo u nás neexistuje ani jedna!

AKTUALIZOVANÉ: Vzhľadom na upozornenie zo strany čitateľov, že Eures uvádza hrubé mzdy pre konkrétne krajiny, tabuľku sme upravili s prepočtami na čisté mzdy. Samozrejme, ani tie nemusia byť úplne presné, v mnohých krajinách Európy existujú rôzne odvodové systémy, ktoré sú neraz progresívne (väčší zárobok = väčšie dane a odvody). Prepočty slúžia hlavne na ilustráciu stavu a možností, ktoré majú ľudia v danej krajine.

Ak sa totiž pozriete na tabuľku, tak Slovensko patrí k tým najhorším v Európe. Keby sme chceli Dacia Spring Electric 45 s cenou 16 900, tak na ňu musíme robiť v priemere 37 mesiacov. V takom Luxembursku či Švajčiarsku v priemere iba 4, resp. 5 (!). Že sú to ultrabohaté krajiny? Tak fajn. V Slovensku podobnom Dánsko (počtom obyvateľov i veľkosťou) stačia na Spring Electric 45 iba 7 mesiace práce.

V susednom Rakúsku na Daciu robia 9 mesiacov, v Česku 25 mesiacov, v Poľsku 31 mesiaco. Iba v Maďarsku je to ešte horšie ako u nás. Nezabúdajme ale, že ide o mzdy za rok 2023, pričom tie minuloročné vo všetých susedných štátoch aj vďaka menšej inflácii rástli lepšie ako u nás.

Ako sme k tomu vlastne došli? Od priemernej mzdy (tentokrát v čistom) sme odpočítali priemerené mesačné náklady a sumu elektromobilu vydelili zostakom priemernej mzdy – priemerných nákladov.

Mimochodom, viete koľko musia robiť v Dánsku či Nórsku na Tesla Model Y Long Range AWD s cenou 55 000 €? Iba 21 a 22 mesiacov. U nás je to až neuveriteľných 121 mesiacov. O tom, že na špičkové Porsche Taycan GTS s cenou okolo 160 000 € musíme u nás robiť 352 mesiacov, teda vyše 29 rokov, radšej písať ani nebudeme. V Dánsku je to je to len 5 a štvrť roka.

* podľa Eures za rok 2023 ** podľa dát Numbeo.com

Je preto viac ako jasné, prečo na Slovensku sa elektromobily nepredávajú tak ako v zahraničí. Okrem toho, že máme biedne platy, máme aj vysoké životné náklady, ktoré tvoria takmer polovicu zo mzdy. A to sa bavíme o priemere. Tiež tomu nepomohlo ani zvýšenie DPH, ktoré sa prejavilo na zdražení takmer každého elektromobilu u nás.

Zároveň rozhľadenosť na Slovensku oproti zahraničiu čoraz viac klesá. Kým na západ od nás len ťažko nájdete nelegálne skládky opadu (lebo ani zelený odpad sa z prírody nevyparí sám od seba), vrecia s odpadkami popri cestách či plné chodníky špakov a žuvačiek, u nás je to celkom bežné. Žiaľ. Ale i nastavenie ľudí odmietať čokoľvek nové, lepšie a progresívne (čo mimochodom neznamená nič iné ako pokrokové) je ako choroba, ktorú rozsievajú predstavitelia štátu viac a viac.

(1) Výpočet čistej mzdy bol realizovaný podľa nasledujúcej metodiky: Hrubá Mzda – Daň z Príjmu – Sociálne Odvody Zamestnanca – Ostatné Povinné Zrážky Zamestnanca = Čistá Mzda. Výpočty boli vykonané na mesačnej báze, pričom ročné údaje boli podľa potreby prepočítané na mesačné hodnoty. Pre všetky krajiny bol použitý štandardný profil daňovníka: slobodná osoba bez detí, bez nároku na špecifické odpočítateľné položky nad rámec štandardných nezdaniteľných častí alebo základných úľav (napr. základná osobná úľava) zachytených v poskytnutých dátach. Predpokladá sa štandardný zamestnanecký pomer a neplatí sa cirkevná daň, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Tento profil zodpovedá bežným scenárom používaným v daňových kalkulačkách a príkladoch. Pri získavaní údajov bola daná prednosť oficiálnym zdrojom (napr. daňové úrady, ministerstvá financií 56), renomovaným poradenským spoločnostiam (PwC, KPMG, Deloitte, EY 8) a špecializovaným mzdovým kalkulačkám. V prípadoch, kde boli k dispozícii priame výpočtové úryvky zodpovedajúce scenáru (séria S_B), boli použité ich výsledky a explicitne uvedené.
Všetky konečné výsledky sú uvedené v EUR. Pre krajiny mimo eurozóny (Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko) boli výpočty vykonané s použitím prahových hodnôt a stropov v miestnej mene na základe poskytnutých údajov.