Pri testovaní áut si človek uvedomí, že na každom jednom aute sa dá nájsť dôvod, pre ktorý by si ho nekúpil. Či už ide o chýbajúce položky výbavy, nevhodný výber motorov a prevodoviek, kvalitu spracovania či iné. Ak sa aj auto začne približovať k hranici „dokonalosti“ často to vyváži naozaj vysokou cenovkou.
Ja osobne veľmi fandím kategórii mestských crossoverov. Sú totiž menšie, obratnejšie a lacnejšie ako väčšina SUV. Zároveň vám však ponúknu dostatok priestoru a vyššiu svetlú výšku, vďaka ktorej sa nemusíte báť nespevnených ciest ani vyšších mestských obrubníkov. Kia Niro Hybrid je za mňa jedným z najlepších reprezentantov tejto kategórie.
Nakoľko pre vás chystáme recenziu elektrickej verzie, ktorá výjde čoskoro a auto rozoberie podrobnejšie, v dnešnom článku sa zameriam najmä na hybridný pohon a technológie, ktorých prítomnosť ma v aute naozaj veľmi potešila. Avšak najprv sa musím veľmi rýchlo zastaviť pri dizajne.
Ten je ako vždy veľmi subjektívny avšak pri porovnaní s Hyundai Kona (s ktorou Niro v podstate zdieľa platformu) sa veľa ľudí naklonilo práve na stranu Niro. Kia spolu s novým logom zmenila aj svoj dizajnový jazyk a za mňa určite k lepšiemu. Na rozdiel od mnohých dnešných áut nepôsobí Niro vyslovene športovo ale skôr futuristicky a inteligentne.
Páči sa mi najmä predný LED podpis v štýle krivky EKG, lak Mineral Blue s čiernou „plutvou“ v podobe zadného C stĺpiku, 18″ disky kolies a tiež zvislý zadný LED podpis, ktorý síce svojim dizajnom mierne pripomína Volvo no udržiava si svoj vlastný štýl.
Hneď prvá vec, ktorá ma pri vstupe do Niro potešila a zároveň mierne zamrzela bol bezkľúčový vstup a odomykanie. Pri novinárskych autách sa vyskytuje naozaj často a už som si naň pomerne zvykol. Zamrzelo ma však jeho zapracovanie nakoľko na otvorenie autá vám nestačí k nemu pristúpiť alebo vložiť ruku do dverí. Pri každom odomknutí a zamknutí musíte stlačiť malý spínač.
To by však nebol až taký problém, keby mu netrvalo občas aj niekoľko sekúnd kým zareaguje a auto odomkne alebo zamkne. V žiadnom prípade nejde o dôvod, prečo by ste mali Niro zavrhnúť, no vedel by som si predstaviť aj lepšie prevedenie tohto systému. Pekným detailom je však podsvietenie kľučiek, ktoré sa aktivuje vždy keď sa priblížite ku zamknutému autu.
To najlepšie sa však ukrýva v interiéri. Hovorí sa nesúď knihu podľa obalu, no Niro svojim moderným dizajnom jasne predpovedá, že vnútri vás čaká celá plejáda nových technológií. A je to skutočne tak. Prvou vecou, ktorá ma ihneď oslovila boli sedadlá. Obe predné sedadlá sú elektricky nastaviteľné a vyrobené z kombinácie vegánskej kože a látky. Ako bonus majú ešte aj vyhrievanie a ventilovanie. Vyhrievané sú potom aj zadné sedadlá.
Mnohí kritizujú hlavovú opierku, ktorá je posadená viac dopredu ako pri iných autách no mne tento posed absolútne vyhovoval. Navyše majú predné sedadlá aj nastaviteľnú bedrovú opierku a sedadlo spolujazdca bolo v našom prípade vybavené tzv. „relaxačnou funkciou“. V praxi to znamená, že sa vie spolujazdcovo sedadlo v prípade, že za ním nič nie je (pasažier alebo batožina) dať takmer do ležatej polohy. Komfort, ktorý potom dostanete by som prirovnal sedeniu na zadných sedadlách limuzíny.
Oceníte ju najmä na dlhých cestách v prípade, že si vy alebo váš spolujazdec budete potrebovať komfortne pospať. Volant je v podstate prebratý z modelu Kia EV6 a teda nemám mu čo veľmi vytknúť. Je vyhrievaný, má dobré tvarovanie a páčil sa mi aj rýchly prepínač režimov. Jediné čo sa mi nepáčilo bolo lesklé vyhotovanie tlačidiel (naozaj, prečo…) a spodná časť, ktorej vrchnú polovicu (nad strieborným lemom) tvoril plast. Ak ste si teda zapli vyhrievanie trvalo viac času kým bolo komfortné ju zaň chytiť.
Ku stredovej konzole, ktorá je celá z lesklého plastu sa ani nejdem vyjadrovať. Potešila ma však funkcia „Auto Hold“, ktorá aj po vypnutí a opätovnom naštartovaní ostala aktívna, čo nie je pri iných autách vybavených touto funkciou bežná prax. Palec hore. Kontroverznou časťou je aj otočný ovládač prevodovky, ktorý je netradičný no dá sa naň veľmi rýchlo zvyknúť.
Infotainment potom pozostáva z 10,25″ digitálneho prístrojového panelu a 8″ stredového displeja. Oba sú rýchle, spoľahlivé, ostré a najmä matné, vďaka čomu nebudete musieť až tak veľmi riešiť odtlačky prstov. Digitálny prístrojový panel si potom viete upraviť k obrazu svojmu alebo sa vie dynamicky meniť podľa jednotlivých častí dňa.
Na hlavnom displeji si viete premietnuť aj Apple Carplay a Android Auto avšak druhé spomínané len cez kábel. Oceňujem však možnosť upraviť ambientné podsvietenie a tiež funkciu hlasovej poznámky, kedy si cez mikrofóny v aute viete nahrať hlasovú správu pre samého seba. Pri čom sa ale musím jednoznačne zastaviť je zvuk.
Pri pohľade na nápis Harman Kardon na dverách som sa veľmi nepotešil. Aj napriek tomu, že je tento výrobca známy svojim kvalitným zvukom, v mnohých autách, ktoré som doteraz mal sa veľmi nepredviedol. O to väčšie však bolo moje prekvapenie. Už len kvôli tomuto audiu sa oplatí zvoliť si vyššiu výbavu.
Ak trávite za volantom veľa času a väčšinu z neho trávite počúvaním hudby alebo podcastov, budete podobne ako ja nadšení. Systém tvorí dokopy 8 reproduktorov, ktoré sú veľmi umne rozmiestnené po celom aute. Pri vyšších hlasitostiach som síce spozoroval mierne rezonovanie v oblasti dverí, no vďaka čistote a prekreslenosti výsledného výstupu som bol ochotný ho ignorovať. K dispozícii máte navyše aj ekvalizér, vďaka ktorému si viete zvuk upraviť podľa seba. Čerešničkou na torte je potom Head-up displej, ktorý je veľký, jasný a vie zobrazovať niekoľko predvolených alebo vami zvolených informácií.
Pod kapotou hybridného Niro sa nachádza atmosferický benzínový 1,6l štvorvalec, ktorý je napojený na elektrický motor a 1,32 kWh batériu. Spoločný výkon sústavy je potom 141 koní a krútiaci moment je 265 Nm. Sila sa potom na kolesá prenáša cez 6-stupňovú automatickú DCT prevodovku.
Vždy keď som doteraz započul, že nejaké auto má adekvátny výkon, nevedel som si pod tým nič konkrétne predstaviť. Test Niro Hybrid mi však priniesol dlhoočakávanú odpoveď. S týmto autom určite nebudete trhať asfalt ani sa s nikým naháňať po okreskách (ak máte takéto ambície tak treba zvoliť elektrickú verziu) no toto všetko vynahradí veľmi príjemným jazdeckým zážitkom a nízkou spotrebou.
Začnime automatickou prevodovkou, vďaka ktorej je jazda jednoduchá a lahodná. Aj počas zrýchľovania či pohýnania reaguje veľmi plynulo a nikdy sa mi nestalo, že by neurobila to čo by som nechcel. Auto je z môjho pohľadu veľmi dobre odhlučnené, vďaka čomu si budete môcť vychutnávať tichú jazdu v meste ale aj na diaľnici. Niro Hybrid navyše vie jazdiť krátke úseky aj na čisto elektrický pohon, takže ticho v kabíne sa tým ešte znásobuje.
Elektrický motor pomáha spaľovaciemu v situáciach, kedy má najvyššiu spotrebu ako napríklad pri rozbiehaní či zrýchľovaní. V prípade, že klesáte a zdvihnete nohu z plynu Niro zvykne vypnúť spaľovací motor a dobíjať batériu rekuperáciou. Tú si viete nastaviť v piatich leveloch (0,1,2,3,4 a MAX) alebo si ju môžete prepnúť do automatického režimu a nechať auto nech si ju manažuje samé. Práve tento režim som mal vďaka jeho dobrej funkčnosti zvolený najčastejšie.
Rovnako dobre fungovali aj asistenti jazdy. Adaptívny tempomat fungoval špičkovo, podobne ako asistent udržiavania v pruhoch, stráženie mŕtveho uhla a ďalší. Viete si dokonca nastaviť toleranciu rýchlosti nad rýchlostný limit a v niektorých prípadoch si vie auto prostredníctvom navigácie prebrať aktuálnu povolenú rýchlosť. Nefunguje to všade ale keď sa tak stane, poteší vás to.
Medzi funkcie, ktoré asi často nevyužijete ale potešia vás radím aj ovládanie auta cez kľúč. Po zamknutí a podržaní tlačidla „Hold“ a následným zvolením jedného z nižšie položených tlačidiel viete posunúť auto dopredu alebo dozadu bez toho aby ste v ňom sedeli. Musíte však byť v dosahu 3 m. Výrobca prezentuje túto funkciu ako pomocníka pri parkovaní a vyparkovávaní z úzkych miest. Ja to však beriem skôr ako zábavku, s ktorou sa budete viac chváliť ako ju používať.
V meste som vďaka tomu dokázal s Nirom jazdiť za približne 5 l/100km čo je na 141 koňový crossover veľmi dobrá hodnota. Na diaľnici sa potom spotreba pohybovala na úrovni 7,5-8 l/100km. Za celý týždeň a približne 1 000 km, z ktorých veľkú väčšinu tvorila diaľnica som mal priemer 5,7 l/100km. Pri normálnom jazdení sa tak viete bezproblémov pohybovať na hranici 5 l/100km. Paráda.
Podvozok a pruženie taktiež hodnotím pozitívne. Jamy berie Niro veľmi pekne a nikde nič nebúchalo ani nevŕzgalo. Stopu si auto držalo vždy stabilne a aj v zákrutách bolo predvídateľné. Vďaka vyššiemu podvozku som sa s ním odhodlal aj na nespevnené cesty a napriek prednému pohonu toho dokázalo prejsť viac ako som čakal. Možno to bolo zapríčinené aj tým, že som sa pohyboval nízkou rýchlosťou a auto využívalo na pohon elektriku, ktorú si vie systém lepšie a rýchlejšie korigovať.
Tak si to zhrňme. Kia Niro Hybrid je auto krásnym dizajnom, poriadnou náložou technológií (vyhrievané a ventilované sedadlá, relaxačná funkcia, dva dotykové displeje, HUD, skvelé audio, výborní asistenti), komfortom na úrovni drahších áut, nízkou spotrebou a tichým a dostačujúcim pohonom.
Ako som na začiatku spomínal, na každom aute som našiel niečo, čo by ma odrádzalo od jeho kúpy. Pri Niro som však na nič také za celý test nenatrafil. Určite nejde o dokonalé auto no z môjho pohľadu má naozaj minimum chýb. Čo vás môže odradiť je cena, ktorá sa v nami testovanom kúsku pohybovala na úrovni 36 000 €. Je to však skutočne veľa za auto, ktoré je tak dobré v toľkých ohľadoch? Na to si už musíte zodpovedať vy sami.