Pozrite si
Jedno, čo vláda pri celoplošnom testovaní národa nezvládla v 21. storočí je informatizácia. Nie nadarmo internetom koluje vtip o tom, že niektorí na Slovensku veria v čipovanie ľudí, aj keď výsledky sa zapisujú do zošitov guličkovými perami. A tak to potom vyzerá aj na odberových miestach – dlhé rady a niekoľkohodinové čakanie. Ľudia nevedia nič o možnej obsadenosti miest. Ako sa k nim dostať?
Žiaľ, nijako a neexistuje žiadny oficiálny spôsob ako ísť na miesto, kde je prípadne najmenej ľudí. Včera sa však objavil projekt Som v rade, ktorý verí v ľudskosť a pomoc ostatným. Stačí ho sledovať a ideálne aj aktívne využívať.
Stačí totiž, aby ľudia stojaci v rade vyplnili niekoľko políčok formulára cez web a iní si potom informáciu o obsadenosti testovacieho miesta môžu pozrieť na tom istom webe. Výsledkom je, že ľudia nebudú húfne chodiť na miesta, ktoré sú preplnené a preplnia sa ešte viac, ale počkajú v teple domova na vhodnejší čas, prípadne si nájdu v okolí iné miesto, ktoré nie je extrémne obsadené.
Pre Bratislavu je k dispozícii aj praktická nadstavba Google Máp, v ktorej je možné prezerať jednotlivé odberné miesta, no bez možnosti sledovania ich obsadenosti.
Dobré jej tiež sledovať lokálne spravodajské médiá, prípadne Facebook stránky starostov a primátorov (ktorí ich aj reálne využívajú na komunikáciu) a stránky tiež miest a obcí. Niektoré mestá a obce využívajú aj svoje kamerové systémy na sledovanie situácie pred odberovými miestami, alebo dobrovoľníkov, ktorí sledujú stav v radoch a zdieľajú informácie na stránkach samospráv.
Niektoré obce a mestá dokonca zriadili infolinky pre informovanie o stave pred odbernými miestami. Za takúto nadprácu im patrí obrovská pochvala. Iba vďaka takýmto riešeniam je možné „naživo“ sledovať stav v radoch a prispôsobiť sa tomu.
Samosprávy sa mohli (a stále môžu) zapojiť aj do projektu Odberné miesta a on-line informovať o počtoch ľudí pred odberovými miestami. Žiaľ, aj zjavná nevedomosť aj nutnosť updatovať tieto údaje z odberných miest zapríčinila, že na stránke je iba dvadsiatka samospráv.
Odporúčame tiež sledovať aj Minútu po minúte nášho partnerského webu Denník N, v ktorej funguje nonstop informovanie o aktuálnej situácii.
Žial, v ostatných prípadoch človek nevie, koľko ľudí je pred ktorým odberným miestom po Slovensku. A pritom by stačilo, aby namiesto zapisovania do zošita testovaný človek si napríklad naskenoval QR kód vyhradený pre každý test a na základe neho by mu prišiel výsledok testu. Certifikát by si šiel pokojne aj v iný deň na základe QR kódu vytlačiť na napríklad najbližší úrad.
Nemusel by čakať, nemuselo by sa odberové miesto a jeho admin pracovníci zdržiavať vypisovaním certifikátov a zapisovaním do zošitov. Namiesto 20 minút by bol človek hotový do 5 minút a tým pádom by sa minimalizovali aj rady pred odbernými miestami. Zdržali by sa maximálne iba ľudia bez smartfónov, ktorí by nemali ako naskenovať QR kód.
No to je asi príliš pre rok 2020 a dobu, kedy je k mobilnému internetu pripojená drvivá väčšina obyvateľov Slovenska a kedy sa internetom šíria zdieľaním práve tých pripojených ľudí desiatky konšpiračných a hoaxových správ. Informatizácia Slovenska je jednoducho na úrovni ako ju mali vyspelé krajiny tesne po prekročení milénia.