Pozrite si
Ľudia s diagnózou diabetes typu 1 sú odkázaní na pravidelné inzulínové injekcie, keďže ich pankreas neprodukuje inzulín. Pomáhajú im zvládnuť ochorenie, ale vnášajú im do života aj istý diskomfort.
Na inzulínové injekcie sú navyše často odkázaní aj pacienti s pokročilejším štádiom diabetes typu 2. Aj preto sa vedci už roky zaoberajú vývojom inzulínovej pilulky, a popri tom aj menej invazívnymi alternatívami podávania hormónu.
Podávanie inzulínu perorálne vyzerá ako lákavá možnosť, keďže v podobe piluliek, alebo kapsúl sa užívajú mnohé lieky. V žalúdku je však nepriateľské prostredie so silnými kyselinami, ktoré môžu niektoré zlúčeniny znefunkčniť skôr, než stihnú vykonať svoju prácu.
Z tohto dôvodu sa veľká časť výskumu inzulínových piluliek zameriava na vývoj ochranných povlakov, ktoré pomáhajú lieku prežiť cestu do tráviaceho traktu.
Inovácia z MIT
Výskumníci z Massachusetts Institute of Technology (MIT) však našli iné riešenie. Už pred pár rokmi vyvinuli pilulku, či kapsulu, ktorá bola vybavená malými ihličkami. Tie vpichovali liek do črevnej výstelky, ktorou prechádzali. Teraz sa im podarilo dizajn vylepšiť, takže kapsula má len jednu ihlu, ktorá injekčne podáva liek do žalúdočnej steny.
Nová kapsula má približne veľkosť čučoriedky a je vyrobená z biologicky odbúrateľného polyméru. Mechanické komponenty vo vnútri sú pomerne komplikované – zahŕňajú mikroihlu vyrobenú z mrazom sušeného inzulínu a pružinu z nehrdzavejúcej ocele navinutú a zaistená diskom vyrobeným z cukru. Keď sa cukor v žalúdočnej kyseline rozpustí, roztok vytečie a mikroihla sa zapichne do žalúdočnej sliznice.
Akonáhle je špička ihly zapichnutá, inzulín sa rozpúšťa do krvného riečiska konzistentnou rýchlosťou. Počas testu to trvalo asi hodinu, ale vedci veria, že dokážu rýchlosť aplikácie lieku zvýšiť. Po odovzdaní liečiva kapsula neškodne prejde tráviacim traktom.
Inšpirácia od korytnačiek
Jednou z výziev, ktoré museli vedci vyriešiť, bolo zabezpečiť, aby sa kapsula natočila k žalúdočnej stene tou správnou stranou. Len tak môže do sliznice vpichnúť injekčnú mikrostriekačku a dodať inzulín do krvi.
Z tohto dôvodu má kapsula tvar strmej kupoly, aby sa vždy otočila na rovnú stranu, odkiaľ vystrelí ihla. Tento dizajn, vznikol údajne na základe inšpirácie korytnačkou leoparďou (Geochelone pardalis), ktorá má pancier podobného tvaru. Umožňuje sa jej vždy dostať na nohy, ak sa náhodou prevráti na chrbát.
Tím zatiaľ testoval kapsule na ošípaných a zistil, že dokážu do krvného obehu zvierat účinne dodávať až 5 miligramov inzulínu. To je prakticky na úrovni porovnateľnej s bežnou aplikáciou inzulínu.
Vedci na základe testov predpokladajú, že táto metóda môže efektívne nahradiť inzulínové injektory a mohla by sa stať alternatívou aj pre iné liečebné postupy. V prípade diabetikov však kapsule z MIT môže nakoniec prekonať spomínaná inzulínová pilulka, ktorá by predstavovala skutočne neinvazívnu metódu podávania lieku.
V pokročilom štádiu vývoja je takáto pilulka od spoločnosti Oramed. Obe metódy podávania inzulínu však dávajú pacientom nádej, že každodenné pichanie si hormónu by mohlo byť už čoskoro minulosťou.