V spolupráci s redakciou RevRats sme pod pracovným názvom „Nefiltrované Stelvio“ vyrazili zmapovať rakúske a talianske cesty s BMW X4 M40d a Hyundai i30N.
Pezinská Baba, Jankov Vŕšok, Šturec, Dobšinský kopec a mnoho ďalších patrí medzi domáce klenoty, kam sa chodí blázniť väčšina motoristických nadšencov. Napriek tomu, že sme relatívne hornatá krajina, nemáme tých ciest akosi veľa. Preto má väčšina takto ladených vodičov tendenciu aspoň raz ročne chuť utiecť a ísť relaxovať do najbližších krajín. Do Rakúska alebo do Talianska.
Lenže, nie je všetko len o lyžovaní a kúpaní. Práve tieto dve krajiny ponúkajú také formy vyžitia sa pre všetkých nadšencov dospeláckych autodráh, že sa vám tie naše slovenské kopčeky budú zdať na zaspatie nudné. Preto sme si v spolupráci s redakciou RevRats požičali dvojicu áut – BMW X4 M40d a Hyundai i30N Fastback – a vyrazili sme zmapovať tieto cesty pod pracovným názvom „Nefiltrované Stelvio“.
Tento imaginárny nabudzovák pre šoférov zahŕňal viacero úsekov, ktoré spolu vytvorili celok, ktorý po absolvovaní pripomína pocit, ako keď si v nedeľu ráno doprajete dúšok kvalitnej a obľúbenej kávy. Skrátka, chuť, ktorá vás preberie, poteší vaše chuťové poháriky a zahreje pri srdci.
Prvý hlt Nefiltrovaného Stelvia sa začína na „Mekke“ alpských priesmykov, vysokohorskej uzavretej ceste pod rakúskymi tritisícovkami, ktorým dominuje majestátny Grossglockner. Táto povinná zastávka motoristov ponúka z každého rožku trošku. Opisovať vám Hochalpenstrasse je asi úplne zbytočné. Nájde sa vôbec ešte niekto, kto tam nebol? Ak nie, radšej nám to ani nehovorte a bežte si to odfajknúť ešte tento rok.
Nekonečné stúpanie, striedanie počasia a hladký, točiaci sa asfalt dokonale charakterizujú toto miesto. Ak sa pýtate, ako si tu počínali takéto odlišné autá, nuž, už tu, v nadmorskej výške presahujúcej 2 000 metrov, X4-ka ukázala, že si s Fastbackom bude rozumieť, ak sa za volantom nachádzajú skúsenejší šoféri.
Chvíľu sme sa tu ponaháňali v štýle hry na mačku a myš, no neskôr sme zábavu zamenili za plnenie povinností a dokumentovanie nášho tripu. Nakoniec, keď ste na Grossglockneri už boli toľkokrát čo my, troška sa vám zunuje. Ono, niežeby tam nebola zábava, ale pravidlo zo sveta vzťahov, ktoré hovorí, že “na každú ženu sa nájde minimálne jeden chlap, ktorého to s ňou už nebaví” sa dá aplikovať aj tu…
Preto prišiel relatívne rýchlo na rad ďalší hlt v podobe presunu do talianskeho Bormia, no namiesto najkratšej cesty sme zvolili trasu, ktorá lízla slávne Dolomity severom a zahŕňala jednu špecialitku. Hovorím o Jaufenpasse, ktorý je motoristami neprávom opomínaný, pritom patrí medzi mojich TOP 5. Po jeho absolvovaní zistíte, že cesta pod Grossglocknerom je ako jazda v detskom vláčiku v nákupnom centre, zatiaľ čo toto je naháňačka ako z akčného filmu.
Jaufenpass je šialený. Je úzky, je nebezpečný, je rýchly, je adrenalínový. Predstavte si, ako mu tu i tam chýbajú zvodidlá, pričom sa šplhá do výšky cez dvetisíc metrov a tu i tam vám z protismeru spoza zákruty vyletí kamión či autobus, ktorý sa podľa rýchlych mozgových prepočtov pri šplhaní na kopec proste nedá obísť.
Nejako to ale zvládnete, pneumatiky na pravom boku sa už otierajú o nespevnený povrch a na čele sa vám objavujú kropaje potu. Digitálny tachometer ukazuje trojciferné číslo a vy letíte ďalej, kopírujúc parťáka pred vami. Šialené. Na vrchu zastavujem, nadšene gestikulujem, hodnotím, užívam si výhľady, adrenalín sa zo mňa vyplavuje. Jaufenpass je kofeínom nášho „Nefiltrovaného Stelvia“.
Súčasťou nášho Nefiltrovaného Stelvia bol, samozrejme, aj prechod týmto slávnym passom. Stelvio, ktoré z jeho známejšej strany pozostáva zo 48 otravných vracákov, je druhým najvyšším horským priesmykom a dostane vás až do výšky 2 757 metrov nad morom, čo je vyššie, než najvyšší vrch Slovenska. Pripravte sa na riedky vzduch a na studené počasie, ktoré vám po vystúpení z vyhriateho auta dá päsťovku do brucha a vy budete zadychčane bručať a užívať si výhľady.
Deň tri z nášho štvordňového výletu je presne tým dňom, kedy dáme nášmu Nefiltrovanému Stelviu jeho typickú arómu, jeho pachuť, pre ktorú sme boli ochotní absolvovať tento takmer dve tisíc kilometrov dlhý roadtrip. Než sa však vrátime na Stelvio a vychutnáme si jeho krajšiu časť, prednosť dostal Gavia Pass, ktorý nepatrí k (na Slovensku) známym prechodom, no my ho radíme na popredné miesta vo fiktívnych učebniciach pre motoristov.
Gavia je od Bormia vzdialená len pár kilometrov a je tým najlepším, čo Taliani v tomto regióne môžu servírovať. Už pri výkluse hore má nádherné výhľady, kopec špičkových zákrut a neskôr ponúkne rýchle a kľukaté cesty, kde pokrútite volantom natoľko, že premažete doslova každý milimeter jeho dráhy.
No a v závere sa dostanete na otvorené zelené pláne s jazerami, ktoré vás nútia spomaliť a vychutnať si to všetko dôstojnejšie, než ste pôvodne plánovali. Po ľahšom zhodnotení sme Gaviu menovali základnou ingredienciou pre Nefiltrované Stelvio, tou kľúčovou tajnou surovinou, ktorá robí takú vynikajúcu chuť.
Slnkom zaliate úpätia sme sa rozhodli opustiť, aby sme sa vrátili späť na Stelvio, tentoraz však z druhej strany, ktorá je síce menej známa, no epickejšia. Ponúka mnoho vracákov, ktoré striedajú úzke, do skaly vytesané tunely, no neskôr, keď pokoríte istú hranicu, sa horizont odkryje a ponúkne dlhé kilometre zábavy so všetkým, čo správny kopec má mať.
Dlhé rovinky, tiahle zákruty, rýchle vracáky, vodopád, motoresty, výhľady, z ktorých sa vám zatočí hlava… To všetko tu je a ako bonus na vrchu nájdete chlapíka menom Bruno, ktorý vás lámanou slovenčinou naláka, aby ste si kúpili jeho netradičný hot-dog. A že stojí za to!
No a záverom, keďže nie sme korporát s monetizačným modelom, ponúkame vám okrem tejto ukážky aj väčší obrazový recept (nájdete na revrats.sk) na “Nefiltrované Stelvio”, aby ste si mohli aj vy vychutnať dúšok tohto kvalitného nabudzováku. Dávkujte pomaly, postupne, minimálne jedenkrát ročne. Na zdravie!
Autor: Michal Krajčír, redaktor RevRats