Alternatívne palivá majú znížiť uhlíkovú stopu leteckých spoločností, a zmierniť, či odstrániť „hanbu z lietania“. Lenže objavuje sa čoraz viac pochybností, či sú takzvané udržateľné letecké palivá (sustainable aviation fuels, SAF) riešením tohto problému, alebo naopak vytvoria (nejeden) problém niekde inde.
V novembri minulého roka spoločnosť Virgin Atlantic Airways marketingovo zažiarila, keď uskutočnila prvý transatlantický let na svete s použitím „100-percentne udržateľného leteckého paliva“. Ale chybička, aktuálne Úrad pre reklamný štandard (ASA) v Spojenom kráľovstve zakázal rozhlasovú reklamu Virgin zverejnenú pred letom, v ktorej propagovali svoju „jedinečnú leteckú misiu“. Virgin Atlantic síce používala palivo, ktoré uvoľňuje menej emisií ako to tradičné, regulačný úrad však považoval tvrdenie spoločnosti o udržateľnosti za zavádzajúce. Firma totiž nedokázala poskytnúť úplný obraz o nepriaznivých dopadoch paliva na životné prostredie a klímu.
Rozhodnutie ASA je najnovším z radu represívnych zásahov proti udržateľným leteckým palivám SAF, ktoré sú vyrobené z iných komponentov ako fosílne palivá. V posledných rokoch vlády Spojeného kráľovstva a USA a súkromné firmy ponúkajú stimuly na zvýšenie výrobu SAF. Skeptici však tvrdia, že alternatívne palivá len ťažko zrušia veľkú uhlíkovú stopu leteckého sektoru.
Letecká doprava generuje približne 2,5 % svetových emisií. Letecké palivá SAF sa vyrábajú s množstvom alternatívnych prísad – od opotrebovaných pneumatík až po plastový odpad. Väčšina SAF sa vyrába z materiálov ako sú použité kuchynské tuky a rastlinné oleje. Tieto palivá pri spaľovaní stále emitujú CO2, ale majú nižšie emisie „životného cyklu“ ako palivá z ropy.
Medzinárodné normy vyžadujú, aby sa SAF miešali s konvenčnými palivami, čo umožňuje leteckým spoločnostiam pokračovať v používaní súčasných lietadiel. Aby sa však zmes považovala za „udržateľnú“ pre daňové kredity v USA, musí znížiť čisté emisie aspoň o 50 percent v porovnaní s palivami výlučne na báze ropy.
V roku 2021 si Bidenova administratíva stanovila za cieľ zvýšiť produkciu SAF o najmenej 3 miliardy galónov ročne (1 galón = 3,79 litrov) do konca desaťročia. Na tento účel vláda ponúka daňové úľavy prostredníctvom zákona o znižovaní inflácie. Spojené kráľovstvo chce do roku 2030 dosiahnuť 10-percentný podiel SAF.
Tieto záväzky motivujú letecké spoločnosti, aj výrobcov alternatívnych palív. Napriek ambicióznym cieľom a investíciám sa však zdá, že zavádzanie palív SAF sa rozbieha pomaly. Vlani USA podľa Environmental Protection Agency spálili 24,5 milióna galónov (92,7 mil. litrov) SAF. Zdá sa, že je to veľa, ale podľa Canary Media sa v krajine spotrebuje denne! približne 69,3 miliónov galónov (262 miliónov litrov) palív na báze ropy.
Odborníci tvrdia, že hlavnými prekážkami je nedostatočná ponuka na uspokojenie dopytu a dvoj- až trojnásobné náklady oproti bežným palivám.
Veľká časť SAF sa dnes vyrába z použitého kuchynského oleja a odpadu zo živočíšnych tukov, ale tieto zdroje nebudú stačiť na uspokojenie dopytu. Pestovatelia kukurice, repky a sóje argumentujú za viac biopalív využívajúcich etanol. Toto rozšírenie poľnohospodárskej produkcie na výrobu biopalív je však cesta do pekla, dláždená dobrými úmyslami.
Sprevádza ho toxická záťaž z pesticídov, palivové odlesňovanie, čo by mohlo paradoxne zvýšiť emisie, a vyčerpávanie zásob podzemnej vody. Kritici preto tvrdia, že SAF sú do značnej miery „falošným riešením“ dekarbonizácie letectva.
Chuck Collins, riaditeľ progresívneho think-tanku Institute for Policy hovorí, že hoci môže byť vedecky možné vytvoriť alternatívne letecké palivá, môže to byť bezohľadné kvôli zmenám vo využívaní pôdy, vládnym dotáciám a potrebám dekarbonizácie v iných odvetviach. Inštitút nedávno publikoval správu nazvanú „Greenwashing the Skies“, v ktorej uvádza, že zvyšovanie výroby SAF môže brániť dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií.
Tieto obavy vyjadrili aj agentúry na ochranu spotrebiteľov v Európskej únii. Európska komisia poslala v apríli list 20 leteckým spoločnostiam, v ktorom identifikovala „potenciálne zavádzajúce ekologické tvrdenia“ a požiadala, aby do 30 dní zosúladili svoje postupy so spotrebiteľským právom EÚ.
Odborníci poukazujú na to, že snahy o dekarbonizáciu leteckej dopravy sú stále v plienkach a čelia obmedzeniam, ktoré iné vozidlá nemajú. Napríklad lietadlá pre diaľkové lety nemôžu pokryť energetickú spotrebu pomocou batérií kvôli ich vysokej hmotnosti. Viac ako v iných oblastiach dopravy by pri lietadlách pomohol vodík, najlepšie v kvapalnej forme. Ale ani táto cesta nie je bez problémov.