Ameriku berú útokom malé japonské autíčka, ktoré sa po druhej svetovej vojne vyvinuli z trojkolesových nákladných vozidiel založených na motocykloch.
Vyrába ich viacero výrobcov, napríklad Daihatsu Hijet, Subaru Sambar, Suzuki Carry a Honda Acty. V Japonsku patria medzi bežný kolorit, ale prečo si z ničoho nič získali sympatie motoristov v USA?
Drobné nákladné autá sú bežným javom na japonských cestách, ale získali si aj mnoho Američanov, ktorí chcú všestranné, kompaktné a pritom lacné vozidlo. Jednou zo spoločností, ktoré ich dovážajú do USA, je Japan Car Direct. Spoločnosť dováža do USA viacero modelov, vrátane Toyot z 90. rokov minulého storočia, starých nákladiakov Suzuki a malých obytných áut Nissan.
No najväčší hit je model Kei. Toto malé nákladné vozidlo 3,35 m dlhé x 2,13 m vysoké stojí v základe 5 000 dolárov. V Japan Car Direct tvorí zhruba 30 % objednávok. „Posledných sedem rokov neustále zvyšujeme predaj a veľkú časť z toho tvoria vozidlá Kei,“ hovorí Matt Matusiak zo spoločnosti.
V USA je tento model obľúbený u motoristov vlastniacich ranče a farmy, ale zaujímajú sa oň aj surfisti a lovci, ktorí hľadajú šikovné vozidlo na prepravu s praktickým úložným priestorom. Vozidlá Kei pritom podliehajú rôznym obmedzeniam ministerstva dopravy a agentúry na ochranu životného prostredia, no zdá sa, že to Američanom neprekáža. Ich maximálna rýchlosť je obmedzená na 40 km/h, v štáte Pensylvánia musia byť registrované ako terénne vozidlá, najväčšie problémy s registráciou majú ich noví majitelia v Kalifornii.
Dovozcovia však využívajú vyhlášku, ktorá hovorí, že vozidlá staršie ako 25 rokov nepodliehajú obmedzeniam. Práve tieto stariny tvoria väčšinu tých, ktoré sa dovážajú do USA. To, akú emisnú normu spĺňajú sa zrejme ani nemusíme pýtať a zdá sa, že to žily netrhá ani ich novým majiteľom.