Japonské automobilky Toyota, Honda a Nissan spojili svoje sily s ďalšími ôsmimi priemyselnými spoločnosťami, aby v Japonsku zvýšili tlak na budovanie siete čerpacích staníc na vodík. Dostatočná infraštruktúra vodíkových čerpačiek je totiž podmienkou záujmu o vodíkové autá.
Bez čerpacích staníc to nepôjde
V tom sa vodík nelíši od batériových elektromobilov. Vodík si však doma v garáži nenatankujete, kým batérie nabíjať môžete bez problémov, aj keď pomaly. O to dôležitejšie je vybudovať dostatočne hustú sieť vodíkových čerpačiek.
Dohoda firiem Toyota Motor Corporation, Nissan Motor Co Ltd., Honda Motor Co Ltd., JXTG Nippon Oil & Energy Corporation, Idemitsu Kosan Co Ltd., Iwatani Corporation, Tokyo Gas Co Ltd., Toho Gas Co Ltd., Air Liquide Japan Ltd., Toyota Tsusho Corporation a Development Bank of Japan Inc vyústi na jar 2018 do vzniku spoločného podniku.
Skupina chce v priebehu prvých štyroch rokov partnerstva vybudovať 80 čerpacích staníc, pričom prvých deväť má byť v prevádzke už do marca 2018. Plán počíta so zvýšením počtu súčasných 91 vodíkových staníc v krajine takmer na dvojnásobok do roku 2021. Spolupráca by mala trvať desať rokov.
Japonské automobilky urobili v poslednej dobe veľké pokroky v oblasti automobilov poháňaných palivovými článkami. Toyota uviedla koncom roka 2014 model Mirai, prvý vodíkový automobil pre masový trh a Nissan minulý rok oznámil svoj zámer vyvíjať technológiu palivových článkov na báze etanolu vyrábaného z rastlín.
V tomto prípade už nemožno hovoriť o technológii s nulovou uhlíkovou stopou, keďže pri spaľovaní etanolu vzniká aj oxid uhličitý. Na druhej strane rastliny, z ktorých sa alkohol vyrobí, počas svojho rastu oxid uhličitý z atmosféry odčerpávajú.
Čistý však nemusí byť ani vodíkový pohon, ak sa vodík vyrába elektrolýzou poháňanou elektrinou zo „špinavých“ elektrární. Inou diskutabilnou alternatívou je vodík vyrábaný chemicky zo zemného plynu, respektíve z metánu. Tu zavetrili svoju druhú šancu aj ropné spoločnosti, preto neprekvapuje, že viaceré sa angažujú v podpore vodíkových áut.
Vodíkové autá majú výhodu v dlhom dojazde a rýchlom čerpaní paliva, ktoré je porovnateľné s čerpaním benzínu, alebo nafty. V ich neprospech však hovorí cena. Toyota Mirai stojí 6,7 milióna jenov (59 000 dolárov), čo je takmer dvojnásobok ceny porovnateľného elektromobilu a náklady na vodíkovú čerpaciu stanicu sa môžu vyšplhať až na 4,4 milióna dolárov.
Vodík má zelenú
Aktuálne existuje v Japonsku len asi 2 200 automobilov s palivovými článkami, ale vláda aj nová aliancia to chcú zmeniť. Japonská vláda v roku 2016 stanovila cieľ zvýšiť počet vozidiel s palivovými článkami v krajine na 40 000 do marca 2021. Takáto flotila vozidiel si vyžiada aj primerané rozšírenie siete čerpacích staníc.
Nové partnerstvo firiem by sa mohlo stať katalyzátorom, ktorý pomôže tento cieľ v Japonsku dosiahnuť. Podobné aktivity začala už skôr vyvíjať v Nemecku iniciatíva H2 Mobility Deutschland, združujúca nemecké a nadnárodné priemyslové firmy Air Liquide, Daimler, Linde, OMV, Shell a Total. Členmi poradného zboru H2 MOBILITY sú automobilky BMW, Volkswagen, Honda a Toyota a technologická spoločnosť Intelligent Energy.
Ciele združenia rozhodne nemožno označiť za prízemné. Do roku 2023 chce v Nemecku vybudovať sieť 400 vodíkových čerpacích staníc. O pár rokov tak zrejme nebude v niektorých krajinách žiadny problém cestovať autami na vodík.